Nič lepšie už nepríde

Pätnásť

Keď si Raelyn myslela, že bude v boxe veľmi užitočná, mýlila sa. Nebola tam užitočná vôbec. Nebolo tam v podstate nič, s čím by bolo treba pomáhať a aj keď sa niečo našlo, Leo ju nikdy o pomoc nepožiadal.

Prvé kolo bolo za nimi a Raelynina nálada bola hlboko pod bodom mrazu. Bola nahnevaná, že v boxe, dá sa povedať len zavadzala a bola smutná, pretože spomienky a myšlienky na to, čo bolo a už nikdy nebude ju nenechali v noci spať a sprevádzali ju aj keď prišla na dráhu. Nevedela sa ich zbaviť.

So zvesenou hlavou a zamysleným pohľadom sa okolo hlavnej haly dostala na parkovisko a namierila si to k svojmu autu, do ktorého si sadla a len tak tam sedela. Úprimne mohla vyhlásiť, že dnešok sa radil medzi tie veľmi zlé dni a ona to prestávala zvládať. Snažila sa nahovoriť si, že je silná a že to zvládne. Vedela, že to zvládne, že to opäť prejde, avšak momentálne sa jej chcelo plakať nad tým, že jej život nemá zmysel. Myšlienka, že to chce tentoraz triezva napáliť do toho, už teraz chabého, kedysi krásneho a mohutného stromu jej behala v hlave, darilo sa jej ju však potláčať a nebrala ju vážne.

Hlavu mala položenú na volante, ktorý rukami pevne zvierala. Bolo by klamstvo, ak by sa povedalo, že do neho párkrát aj neudrela, až jej sčervenali hánky.

Po pár minútach, keď usúdila, že je načase sa vrátiť, vystúpila z auta, zamkla ho a tesne predtým ako sa pobrala smerom, ktorým pred pár minútami prišla, si z vrecka vytiahla krabičku cigariet a jednu si zapálila. Pomalým krokom a s rozhodnutím, že si sadne na tribúnu a do boxu sa už nevráti sa šuchtala do areálu, keď ju zastavil krik jej mena. Dievčenský hlas spoznala okamžite. Lydia sa spolu s troma kamarátmi blížila k nej s úsmevom na perách.

,,Ahoj, stihli sme to?" opýtala sa jej a rýchlo ju objala. To, že Raelyn jej objatie neopätovala sa vravieť ani nemusí.

,,Stihli ste čo?" opýtala sa jej akoby sa nechumelilo. Lydia sa na ňu zvláštne pozrela, no úsmev jej nezmizol.

,,Predsa ten závod. Prišli sme podporiť Lea."

,,Ou."

,,Tak? Človeče, ide to z teba ako z chlpatej deky. Prosím povedz, že sme ho nezmeškali," súrila ju Lydia a Raelyn silno potláčala nutkanie pretočiť očami.

,,Prvé kolo sa skončilo pred pár minútami. Leo postúpil do ďalšieho. Začína sa o desať minút." Lydia si po tejto vete vydýchla a jej úsmev sa ešte zväčšil, aj keď si Raelyn nebola istá, či to bolo ešte možné. Zjavne bolo.

,,Super, tak poďme," nadšene zvolala a Raelyn chytila pod pazuchu. Potom ju začala ťahať dopredu, aj keď Lydia nevedela kam ísť. Owen, Aiden a Bastian ich bez slova nasledovali.

,,Ostaneš s nami alebo?" opýtala sa jej Lydia, keď ich Raelyn zaviedla na tribúnu, kam si mohli sadnúť. Raelyn sa zamyslela. Síce vravela, že sa do boxu už nevráti, ostať tu v spoločnosti svojej, na deväťdesiatosem percent priateľky, dvoch v podstate kamarátov a chlapca, ktorý jej vyrážal dych zakaždým, keď sa na neho pozrela, nebolo niečo, na čo mala úplne náladu. Aj tak si však so slabým prikývnutím sadla na sedadlo vedľa Lydie. V rozhlase sa ozval hlas, ktorý oznámil, aby sa všetci pretekári, ktorí postúpili do druhého kola pomaly dostavili na štart. Raelyn si skľúčene žmolila mikinu, ktorú mala na sebe. Správala sa ako malé deko. Inokedy by si za to dala facku alebo aj dve.

,,Kde je Leo? Vidíte ho niekto?"

,,Nie," prehovoril po prvýkrát Owen, čo Raelyn vytrhlo z myšlienok. Vlastne možno neprehovoril prvýkrát, Raelyn však jeho hlas prvý raz zaregistrovala, tak mimo bola.

,,Akej farby má vlastne ten overal, či čo to vlastne je?" otázka prišla z Aidenovej strany. Raelyn sa prinútila vytlačiť z hlavy všetky myšlienky preč a sústrediť sa na rozhovor ľudí, ktorí sedeli vedľa nej.

,,Zeleno-čierna kombinéza. Číslo 28. Práve vychádza z druhého boxu," Raelyn ukázala prstom na Lea, ktorý tlačil motorku a išiel po boku Kida, ktorý mu niesol prilbu.

,,Dočerta, je tak sexy," vzdychla Lydia, na čo sa na ňu otočili štyri páry očí.

,,No čo? Je to pravda," mykla plecami a Raelyn sa musela jemne usmiať. Lydia mala pravdu. Leo bol veľmi príťažlivý. Niekedy dávno z neho bola z jeho výzoru Raelyn rovnako vedľa ako Lydia. To však už pominulo.

,,Ako vlastne dopadlo rande?" opýtal sa Lydie Aiden a Raelyn spozornela. Jej pohľad sa stretol s tým Lydiiným, ktorá si už nervózne hrýzla peru.

,,Čo je?" opýtala sa jej Raelyn, keď sa na ňu jej spolubývajúca vystrašene pozerala. Raelyn táto informácia rozhodne prekvapila, Lydia sa jej nezverila, že bola s Leom von. Na druhú stranu to však chápala. To, že sa Lydii Leo páčil si všimla už vtedy v klube.

,,Chcela som ti to povedať v ten večer, keď som sa vrátila, ale keď mi Leo povedal, že ste spolu chodili, prišlo mi to divné a nechcela som-"

,,Ty a Leo ste spolu chodili?" prehovoril Bastian a tak prerušil Lydiin nervózny monológ. Raelynin pohľad sa stretol s tým Bastianovým a ona sa v tom momente stratila v jeho očiach. To bol moment, keď si uvedomila, že akokoľvek sa snaží potlačovať pocity, ktoré v nej ten chlapec vyvolával a nepodliehať mu, rozhodne jej to nevychádzalo.

,,Nenazvala by som to chodením." Raelyn nevedela z Bastianových očí vyčítať, na čo myslí, aj tak však očný kontakt neprerušovala. Preto nevidela ani Lydiin výraz.

,,Každopádne," začala Raelyn a konečne odvrátila pohľad od chlapcovej tváre a pozrela sa na jej kamarátku. ,,bolo to dávno. A dávno to skončilo. Povedal ti snáď Leo niečo iné?" opýtala sa jej so zámerom zistiť, či jej Leo nepovedal aj niečo čo nemal, o čom však pochybovala. Ak by tak bolo, Lydia by ju už určite konfrontovala.

,,Nie. Len, že ste spolu chodili. Potom zmenil tému." Raelyn prikývla a potom sa zadívala pred seba. Jazdci už boli nastúpení pri sklápacích rampách pripravení na štart. Lydia, Owen aj Aiden svoju pozornosť takisto upriamili na dráhu a čakali, kým sa závod začne. Len tmavovlasý chlapec stále ignoroval to, prečo sem vlastne prišli a z Raelyn nespúšťal oči. To dievča si už v tom momente, kedy sa prvý raz stretli ukradla všetku jeho pozornosť a on stále nechápal prečo. Nebola typ dievčaťa, aký sa mu zvyčajne páčil. Nevyzerala ani ako modelka, nebola vysoká, nemala dlhé nohy a blond vlasy, ktoré ho vždy priťahovali. A aj cez to ju mal neustále v hlave a nedokázal na ňu prestať myslieť. Prišiel si ako pubertiak v nejakom trápnom filme pre tínedžerov. A on nemal rád také filmy. Nemal rád, keď sa z chlapov stala zamilovaná sračka a nemal rád dievčatá ako je Raelyn. Z nejakého neznámeho dôvodu však Raelyn začínal mať rád.