Bojovný

50°

Zaparkoval som pred reštauráciou a zamkol auto. Zhlboka som sa nadýchol čerstvého vzduchu. Posledného na pár hodín. Dúfam, že sa Leona zdrží výsluchu... Aj keď sú moje nádeje zrejme márne. Tak nech ma aspoň pri ňom tak nedusia!

V reštaurácií som ich našiel ľahko. Dedko si potrpel na tom, aby boli tieto stretnutia vždy na rovnakom mieste pri rovnakom stole. Jednalo sa o reštauráciu s Michelinskou hviezdou obklopenú zeleňou. Vzadu za ňou bolo dokonca aj umelo vytvorené jazero. Bolo to naozaj vkusné miesto.

,, Dobrý deň, rodinka. " pozdravil som všetkých a zvítal sa s nimi. Decká mali vzadu ihrisko, na ktorom sa väčšinou zdržiavali, kým neprišlo jedlo.

,, Alex, ako dlho som ťa nevidel! Ako sa máš?" objal ma okamžite Leonin dedko. Trval na tom, že ho mám oslovovať dedko. Zvykal som si na to ťažko, ale nemal som veľmi na výber. Hovorili som pred deckami mami a oci Leone a Brunovi. Ak by som ho neoslovoval ako dedka, deti by začali mať zbytočné otázky.

,, Dobre, ale ty sa pochváľ! " usmial som sa naňho.

,,Tlak ma hnevá, ako vždy, ale teším sa, že vás všetkých vidím pokope. Leona spomínala, že si máš priviesť aj spoločnosť. Kde je? " spýtal sa ma.

Našťastie ku mne v tom momente pribehli deti, aby sme sa zvítali. Aspoň mi dali chvíľu času na premyslenie si odpovede. Hrali sa na ihrisku, na ktoré sme mali všetci výhľad, a až teraz ma asi zaregistrovali.

,, Alex!" šťastne ma objali a ja som si ich oboch vytiahol na kolená.

,, Rád vás vidím, príšerky!" dal som im pusu na líce, ale tie potvorky sa začali obzerať.

,, Prečo neprišla Ruby? " vrhol na mňa smutný pohľad Luke. Ten chalan sa asi zaľúbil!

,, Dnes nemohla. Nabudúce, dobre? " uistil som ich úsmevom. Chvíľu sme sa spolu rozprávali, no chceli sa ísť hrať. Nemal som inú možnosť ako ich pustiť. Skúmavo ma sledovali tri páry očí a ja som tušil, že teraz sa výsluchu už nevyhnem.

,, Kto je Ruby? " opýtal sa dedko pravdepodobne nič netušiac.

,, Kamarátka. " vyslovil som bez rozmýšľania a odpil si z vody, ktorú som mal naliatu. Leona sa na mňa pozrela so zdvihnutým obočím a schuti sa rozosmiala.

,, Takže kamarátka? " chcela si potvrdiť. Prikývol som, hoci ma hneď na to vyfackalo vlastné podvedomie. Toto nebolo múdre.

,, To, čo vidím na tvojom krku, nevyzerá ako znak kamarátstva." poklepala si nechtom po strane krku a mne sa vybavili spomienky z tejto noci. Kurva! Urobila mi cucflek.

,, Časy sa asi zmenili. " zasmial sa pobavene aj Bruno a chytil Leonu za ruku.

,, Tak? Prečo si nám o nej nepovedal? Decká básnia o nejakej Ruby odkedy boli u teba, ale čakali sme, že nám o nej povieš ty. A nie, že ju moja manželka najskôr uvidí polonahú v tvojom byte." pozrel sa na mňa Bruno a ja som si povzdychol.

,, Som dospelý a v byte môžem mať koho chcem. Zabudol som na tento obed, to sa ospravedlňujem, ale nemal som v pláne vám o nej povedať. Len teraz sme si spolu začali." nemal som v pláne si hľadať zbytočné ospravedlnenia. Rád som hovoril veci priamo. Ruby tak skoro tak či tak nikomu nepredstavím.

,, A kde si ju stretol?" Bruno mi položil ďalšiu otázku.

,, Začala robiť inštruktorku jogy v telocvični, v ktorej boxujem. " skrátil som to. Ani len netušia, že zápasím za peniaze. Som si istý, že by ma za to zajebali, takže im to nemám v pláne povedať.

,, A kedy máš v pláne nám ju predstaviť? " opýtala sa Leona typickú rodičovskú otázku.

,, Nie tak skoro. Nemá rada rodinné stretnutia."