Nič lepšie už nepríde

Devätnásť

,,Nejdem tam," prehovorila Raelyn po niekoľkýkrát. Lydia však nie nebrala ako odpoveď. Už dobrých pätnásť minút nasledovala Raelyn po byte všade, kam sa pohla a nemala v pláne s tým prestať, kým nepovie áno. Raelyn to začínalo liezť na nervy.

,,Ale no tak. Myslela som si, že máš chalanov rada," Lydia sa zamračila a sadla si na kuchynskú linku zatiaľ čo pozorovala Raelyn, ktorá si zo skrinky vyberala príbor. Potom si sadla na stoličku a pustila sa do takmer studených cestovín, ktoré držala v ruke. Bola príliš lenivá na to opäť vstať a zohriať si ich v mikrovlne, tak ich, teraz už nie až tak dobrú chuť, ignorovala.

,,Mám ich rada."

,,Tak v čom je problém? Volala som s Owenom, vraj tam dnes nebude nik okrem nich, pretože dokončujú album a chcú mať súkromie. Ale keďže mám dnes poobede voľno, tak to, aby som si neprišla vypočuť na čom pracujú, samozrejme nepripadalo do úvahy. A to, či prídeš aj ty bolo samozrejmé. Chalani s tým počítali už od začiatku," Lydia horlivo rozhadzovala rukami. Raelyn čakala na chvíľu, kedy zhodí pohár, ktorý bol položený vedľa nej alebo rukou buchne do skrinky.

,,Nie," opäť krátko prehovorila. Lydia si všimla, že jej dnes do reči nejako nie je. Vedela, že Raelyn nikdy nerozprávala toľko koľko ona, odkedy sa z nich však stali spolubývajúce a trávili spolu čas, rozhodne nebola Raelyn taká tichá ako zo začiatku. Preto jej to prišlo divné. Bolo jej jasné, že sa niečo stalo. Úplne vypytovať sa však nechcela, vedela, že by jej Raelyn aj tak nič nepovedala.

Lydia si povzdychla, zoskočila z linky a sadla si na stoličku oproti Raelyn.

,,Stalo sa niečo?" opýtala sa jej, aj keď vedela, aká bude jej odpoveď. Raelyn len pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. Ona sama nevedela, prečo mala tak zlú náladu. Teda vedela, že je to kvôli Bastianovi a tomu čo povedal, nechápala však, prečo ju to až tak dostalo. Jeho slová ju ranili, aj keď vedela, že je to idiot.

,,Chalani budú radi, ak tam budeš. A ja tiež. Vidím, že sa niečo stalo, je mi však jasné, že mi nič nepovieš. Aj keď mi je ľúto, že mi nedôveruješ natoľko, aby si sa mi zdôverila, nebudem ťa nútiť, aby si mi to povedala. Som si však istá, že by ti prospelo, ak by si so mnou dnes šla. Prídeš na iné myšlienky, odreaguješ sa."

Ach, drahá Lydia. Tak veľmi sa mýliš, pomyslela si Raelyn.

To, že jej nechcela nič povedať nebolo o dôvere. Ona sama nevedela, čo presne jej má povedať. Zranili ju slová, ktoré jej povedal človek, ktorého by mala mať úplne v paži a ktorý môže nosiť rovno na čele napísané, prvotriedny magor. A to, že by jej to prospelo? To určite. Pri pomyslení, že by sa ešte dnes mala ocitnúť zoči voči tomu tmavovlasému chlapcovi, sa jej v žalúdku tvoril nepríjemný pocit.

,,Odchádzame za dvadsať minút," oznámila jej Lydia a potom sa pobrala preč z kuchyne. Raelyn na ňu chcela skríknuť nech si trhne, ona nikam nejde, tie slová sa jej priam drali von z úst, ostala však ticho. Bolo jej jasné, že by jej to nepomohlo, Lydia by ju na tú skúšku dostala tak či tak. Preto si len porazenecky vzdychla a po dojedení, už úplne studených cestovín, sa pobrala do svojej spálne prezliecť sa.

A potom nastalo peklo. Áno, tak sa Raelyn cítila, keď sedela na nie až tak pohodlnom gauči a do uší sa jej dostával hlasný zvuk hudobných nástrojov a prevažne Aidenov spev. Inokedy by sa nad jeho spevom rozplývala, teraz jej však liezol hore krkom. Nechcela tam byť, to bolo jasné každému, kto sa na ňu pozrel. Zatiaľ, čo Lydia sediaca vedľa nej s úsmevom kývala hlavou do rytmu hudby a podupkávala nohou, ona sedela s podopretou hlavou a odpočítavala minúty, kedy odtiaľ odíde. Nie, že by sa jej ich hudba nepáčila, bola skvelá, pri pohľade na jedného z gitaristov sa jej však telom preháňala horúčava a pocity sa v nej bili. Ten chlapec ju tak neskutočne vytáčal a priťahoval zároveň už len svojou prítomnosťou. Raelyn sa snažila vyhýbať sa mu pohľadom, nemohla si však pomôcť a chtiac či nechtiac o neho viac ako občas zavadila pohľadom. A ohňostroj, ktorý v nej vybuchol vždy, keď sa ich oči stretli, cítila v každej časti svojho tela.

,,Tak, čo poviete?" opýtal sa zrazu JJ, ktorý sedel za bicími. Raelyn si ani neuvedomila, že pieseň, ktorú hrali skončila a teraz všetci štyria členovia skupiny čakali na ich reakcie, tak veľmi myšlienkami uletela preč.

,,Bolo to úžasné! Naozaj! Každou piesňou ste lepší a lepší! Preboha, nemôžem sa dočkať momentu, kedy ju budete hrať naživo niekde na pódiu," Lydia bola nadšená. Široký úsmev jej zdobil tvár a chlapci sa začali usmievať tiež, keď ich Lydia vychválila.

,,Rae, čo na to hovoríš ty? Môžeme ju nahrať a pustiť do sveta?" opýtal sa jej Aiden. Raelyn sa však zmohla len na prikývnutie a jedno krátke zahmkanie.

,,To neznelo veľmi presvedčivo," povedal Owen s pochybovačným výrazom. Raelyn však len mykla plecami a nemala v pláne sa k tomu nejako ďalej vyjadrovať.

,,Raelyn len nevie dať najavo nadšenie tak veľmi ako ja. Možno preto, že ja som až príliš preafektovaná," zasmiala sa Lydia, aby tým odpútala pozornosť od Raelyn.

,,Tá pieseň je viac ako skvelá. Fanúšikom sa bude páčiť." Lydiine slová chalanov našťastie upokojili a uspokojili a tak sa medzi sebou začali rozprávať o refréne a o zosilnení Owenovej basy v nejakých častiach alebo o takom niečom. Raelyn im nevenovala veľkú pozornosť a taktiež veľmi nerozumela tomu, o čom sa bavia.

Jej pohľad sa stretol s tým Bastianovým. Ten jeho bol tak intenzívny, až jej nahnal zimomriavky. Snažila sa udržať si neutrálny pohľad, čo sa jej darilo. Aspoň v to dúfala. Bastian nepočúval, čo jeho kamaráti stojaci vedľa neho riešia. Bol mimo. Tak ako počas celej skúšky. Snažil sa sústrediť sa, aby toho veľa pri hraní nepokazil, občas však zahral iný tón ako mal, čo si ostatní všimli, nijako to však nekomentovali. Vedeli, že nemal veľmi dobrú náladu a nebol vo svojej koži kvôli rannej hádke s otcom. Takmer vždy stál sa Bastianovou zlou náladou práve jeho otec. Dnešok tomu nebol inak. Hneď ako Aiden odviezol Raelyn domov a on sám sa vrátil do svojho bytu, vyskočil na Bastiana a prakticky mu povedal to isté, čo do telefónu. Veľmi rýchlo mu však došlo, čo stálo za Bastianovým správaním. Poznal svojho kamaráta. Bastian bol síce občas horúca hlava a konal bez premýšľania, rýchlo sa naštval a trieskal do vecí. Väčšinu času však bol veľmi pohodový a vtipný človek. Áno, bol to debil a to poriadne veľký, ale keď ukázal svoju pravú stránku, až taký veľký debil to zasa nebol. Škoda, že veľa ľudí jeho pravú tvar nestihlo spoznať kvôli tomu, že ich odohnal.

,,Idem si zapáliť," k Bastianovi doľahol Raelynin sladký hlas. Dobre, až taký sladký zasa nebol. Mala ho nižšie položený a často sa niesol v sarkastickom alebo otrávenom podtóne, jemu sa však páčil. Čo, že páčil! Úplne ho žral a myslel si, že je to najviac sexy hlas, aký kedy počul.

Raelyn sa uistila, či vo vrecku naozaj má krabičku cigariet a až potom sa pobrala von zo štúdia. Najprv si myslela, že jej nikto okrem Lydie nevenoval pozornosť, keď sa jej však dostala otázka 'stalo sa niečo', ktorú položil JJ pravdepodobne smerom k Lydii a ona bola presvedčená, že tou otázkou mieril na ňu, už bola vyvedená z omylu.

Vonku nebolo chladno, predsa len bol len koniec septembra. Postavila sa pár metrov od dvier do budovy a zapálila si. Vdychovala a vydychovala nikotín, ktorý sa jej rozliehal v pľúcach počúvala zvuky ulice, ktoré však o pár sekúnd prerušil chrapľavý hlas.

,,Dúfam, že sa ti tá pieseň páčila viac ako si tam dnu dala najavo. Poväčšine som ju totiž skladal ja."