Nič lepšie už nepríde

Dvadsaťjeden

V Orlande žila už od narodenia. Síce sa jej byt teraz nachádzal v úplne inej časti ako dom, v ktorom vyrastala a aj byt, v ktorom žila potom, toto mesto poznala dobre. A aj keď sa jej tu toho prihodilo veľa zlého, milovala to mesto. Práve v tejto chvíli ho však neznášala. Cesta zo štúdia k nej domov bola dlhá aj za normálnych okolností, kvôli zápcham na cestách sa pretiahla takmer na dvojnásobok normálneho času. Bastianova prítomnosť ju znervózňovala, bola však rada, že mlčí po celý čas. Keď sa konečne ocitli v časti, v ktorej bývala, takmer zakričala od radosti. Nemohla sa dočkať, kedy sa od chlapca vzdiali čo najďalej.

Bastian ešte ani poriadne nezaparkoval, ona sa už chystala otvoriť dvere a vyskočiť von. Bastian však veľmi dobre vedel, čo sa chystá urobiť a nemal v pláne jej to dovoliť. Prudko sa na neho otočila, keď sa jej nepodarilo otvoriť dvere, pretože boli zamknuté.

,,Odomkni." Basian však namiesto toho vypol motor a dvere nechal zamknuté.

,,Až keď sa porozprávame," prehovoril pokojne. Raelyn zaťala ruky v päste a zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila. Nechcela a ani nebola na toto pripravená.

,,Pozri, Raelyn-" začal, no ona mu skočila do reči.

,,Nezaujíma ma, čo mi chceš povedať."

,,Ale áno, zaujíma." Raelyn prekvapila istota v jeho hlase. Absurdne sa zasmiala.

,,To, čo som vtedy povedal, som tak nemyslel. Ja-" opäť mu skočila do reči.

,,Je mi to jedno. Nezáleží ma na tom, čo si myslíš alebo si povedal, či nepovedal."

,,To nie je pravda. Ak by ti to bolo jedno, neranilo by ťa to, čo absolútne chápem, ale-"

,,Ja nie som ranená. Ty nemáš rád mňa a ja zase teba. Nechápem, o čo ti teraz ide." Raelyn sa snažila znieť tak sebaisto ako znel on.

,,Dopekla, ženská! Môžeš ma nechať povedať, čo ti chcem povedať?!" skríkol a rozhodil rukami. Raelyn by to za iných okolností prišlo komické, možno by sa aj zasmiala. Teraz sa však len sebaisto narovnala a hrdo zodvihla hlavu.

,,Bol som nahnevaný, dobre? Tesne predtým som sa pohádal s otcom a zlosť som si vybil tak, že som z úst vypustil tie hovadiny. Musíš mi veriť. Nič z toho, čo som vtedy povedal som nemyslel vážne a slovo, ktorým som ťa nazval," odmlčal sa, čo Raelyn donútilo otočiť hlavu smerom k nemu a pozrieť sa na neho. Opäť sa ich pohľady stretli a ona v tom jeho videla toľko pocitov, až sa jej na chvíľu zastavilo srdce.

,,Prepáč mi. Neviem, čo viac k tomu povedať. Viem si predstaviť, ako si sa vtedy musela cítiť a preto mi je zo seba zle." Raelyn na ňom videla, že to myslí úprimne. Najprv o tom pochybovala, neverila, že by niekto ako Sebastian Stark mohol cítiť ľútosť a ospravedlniť sa. Neverila, že by sa jeho ľadové srdce mohlo na chvíľu roztopiť. Aj tak však ostávala ranená, aj keď vravela, že ranená nie je.

,,Vieš si predstaviť, ako som sa musela cítiť?" opýtala sa ho a ironicky sa zasmiala.

,,Máš snáď ty nejaký problém s nohami? Krívaš snáď? Alebo si ochrnutý? Nie. Tak ako, dopekla, môžeš vedieť, ako som sa cítila." Bastian po jej slovách vyzeral, akoby do neho udrel blesk. Jeho výraz tváre sa na chvíľu zmenil a v očiach sa mu zablyslo. Videla na ňom, že rozmýšľa. Zvádzal boj sám so sebou. Po pár dlhých sekundách, počas ktorých si len navzájom dívali do očí si najprv zahryzol do pery a potom prehovoril.

,,Mrzí ma to, čo som povedal. Viac, ako by to mrzelo kohokoľvek iného. A dokážem ti prečo. Len mi musíš dať tú možnosť." Bastian nebol úplne presvedčený, či robí správnu vec. Vedel však, že je to jediná možnosť, ako jej dokázať, že mu je to ľúto a že vie, ako veľmi to posral. Raelyn sa zamračila a nevedela, čo povedať. Na jednu stranu odtiaľ chcela okamžite odísť, zatresnúť za sebou dvere od jej bytu s Bastianom na druhej strane a už nikdy ho nevidieť. Druhá časť nej však bola zvedavá, chcela vedieť, čo tým všetkým myslel a dať mu šancu. Pretože tá časť nej ho aj cez to všetko čo urobil, ako sa správal a čo si ona snažila nahovoriť, mala rada.

,,Fajn," povedala nakoniec a on s úľavou vydýchol.

,,V piatok o devätnástej. Obleč si spoločenské šaty." Raelyn sa nad jeho slovami zamračila, pretože nechápala, na čo sú jej spoločenské šaty. Nič sa ho však neopýtala, pretože keď započula cvakot zámku, čo naznačilo, že Bastian odomkol dvere, jej telo sa samovoľne pohlo a ona nasledujúcu sekundu už len sledovala, ako sa Bastianovo auto stráca za rohom.

.

.

.

,,Pane bože, nemôžem tomu uveriť!" skríkla Lydia, keď sa večer vrátila domov a vtrhla do Raelyninej izby. Potom jej bez okolkov skočila na posteľ a takmer zvalila notebook, ktorý tam mala hnedovláska položený.

,,Keď mi Sebastian zavolal a povedal, že ťa v piatok berie so sebou, najprv som myslela, že si zo mňa strieľa. Dokonca som sa začala smiať, tak absurdné mi to prišlo. No on vravel úplne vážne. Stále mi to príde ako sen," Lydia horlivo gestikulovala a žiarivo sa usmievala. Raelyn na ňu len hľadela a čakala, kým sa upokojí. Trochu ju vyviedlo z mieri, že jej to Bastian povedal. Nečakala to, naozaj nie. Keď sa už však stalo, rozhodla sa to využiť a zistiť od Lydie, kam ju Bastian má v pláne vziať.

,,Povedal ti, kam ma berie?" Lydia sa pobavene uškrnula.

,,Nemusel. Viem, kam ťa berie. Budem tam totiž aj ja." Ak sa dovtedy Raelyn mračila, teraz mala obočie snáď úplne spojené.

,,Nepýtaj sa. Nič ti totiž nepoviem, taký bol príkaz." Raelyn už chcela namietať, Lydia ju však zarazila zodvihnutou rukou a tak ostala ticho. Potom sa Lydia postavila a vybrala sa k dverám.

,,Som unavená. Idem si ľahnúť. Stále tomu však nemôžem uveriť. Páni. Inak, so šatami si nerob starosti. Nejaké ti požičiam. Mám ich dosť. Pred pár dňami mi totiž došli posledné veci z New Yorku, ktoré mi poslali rodičia. Už ich ani nemám kam dávať," zasmiala sa a potom sa stratila za zatvorenými dverami.

Nasledujúce dni Raelyn strávila v práci, myšlienkami však bola úplne inde. Neustále rozmýšľala, kam ju Bastian v piatok berie. Bála sa toho, čo ju čaká. Dni však aj cez jej protesty ubiehali až príliš rýchlo. Z pondelka sa stával utorok, z utorka streda, štvrtok akoby ani nebol a odrazu bol piatok. Od rána bola nervózna a keď sa o tretej vracala domov, dvakrát takmer odbočila na inú ulicu ako mala. Šaty mala vybraté, Lydia jej inú možnosť ako bordové jednoduché šaty na ramienka s rozparkom na ľavej nohe nedala, vraj by to bol zločin neobliecť si ich, pretože v nich vraj vyzerala ako frajerka Jamesa Bonda. Lydia aj potichu dodala, že Bastianovi vypadnú oči, keď ju v nich zbadá, to však Raelyn už nepočula. Čo sa týka Bastiana, o tom od chvíle, kedy zmizol po tom, ako vystúpila z auta, nepočula. A to ju znervózňovalo ešte viac. Keď na neho čakala oblečená, učesaná a namaľovaná, v čiernych sandáloch na podpätku, ktorý nebol príliš vysoký, ale neboli to práve ani tenisky, sama v predsieni, pretože Lydia odišla už pred pol hodinou so slovami, že sa čoskoro uvidia, kládla si otázku, či si to nakoniec nerozmyslel a nepríde. Bolo však presne sedem hodín, keď jej prišla správa od neznámeho čísla, no ona hneď vedela, kto je odosielateľom.

Čakám vonku, kvetinka.

.
.
.
Ahojte, po prvýkrát sa vám aj tuto prihováram, pretože ma zaujíma, čo si myslíte, kam ju chce Bastian vziať a ako jej chce dokázať, že ho to mrzí a vie, ako sa musela cítiť? Kľudne píšte do komentárov, rada si to prečítam. <3