Nič lepšie už nepríde

Dvadsaťtri

,,Otec je s mamou ženatý už cez dvadsať rokov. Vždy sa snažila byť perfektnou manželkou a zapadnúť medzi týchto všetkých ľudí. Nepochádzala totiž zo zazobanej rodiny. Teda nie tak zazobanej ako bola tá otcova. Robila všetko, čo mu na očiach videla. To, že mu robila prakticky slúžku som si všimol už ako zasran, ona to však nevidela. Doteraz nedokážem pochopiť, ako veľmi ľudia dokážu byť zaslepení láskou." Raelyn počúvala každé jedno slovo, no bolo ťažké sústrediť sa, keďže Bastian bol na nej takmer úplne natlačený a ona väčšiu pozornosť venovala tomu, že ich telá oddeľuje len látka jeho košele, keďže ona mala odhalený chrbát kvôli strihu šiat. Ich blízkosť si uvedomoval a pociťoval aj on. Ak by sa nenachádzali tam, kde sa nachádzali a neboli v strede veľmi dôležitého rozhovoru, venoval by tomu väčšiu pozornosť. V tej chvíli sa to však snažil ignorovať zo všetkých síl. A naozaj ho to stálo veľa síl. V tej chvíli totiž bolo dôležitejšie rozprávanie.

,,Po tom, čo sa stalo však už pre neho nebola ani slúžkou," hnev nachvíľu opustil jeho tón hlasu a nahradila ho ľútosť a bolesť. Raelyn zaujímalo, čo tou vetou myslel, nedal jej však možnosť opýtať sa a pokračoval.

,,Stala sa preňho ničím. Príživníkom. Ženou, ktorá nie je schopná ničoho. Našiel si milenky, ktoré si párkrát priviedol aj domov. Chápeš? Rozumieš, čo za človeka ten chlap je? Ten skurvysyn si štetku dotiahol domov pred zrak svojej ženy a malého syna. Spenc našťastie nechápal, o čo tam ide. O mame sa to však povedať nedalo. Na všetko sa dívala a nemohla urobiť nič. Obaja sa na verejnosti ďalej hrajú na vzorných manželov. Rozviesť sa nemôžu. Aj keby mama veľmi chcela, otec to nedovolí. Na to je až príliš známy a hrdý. A pozri kde sme teraz. Na nejakej trápnej, snobskej oslave maminých narodenín, ktorá na oko vyzerá, že prekypuje šťastím a ako si to tu užíva. Pritom sleduje, ako otec hádže žiadostivé pohľady na všetky ženy okolo a sem-tam odbehne na rýchly sex na záchody s jeho asistentkou." Bastian dokončil svoj monológ a nechal Raelyn spracovať jeho slová. Nevedela si predstaviť, čo musel Bastian cítiť. A čo musela prežívať jeho mama. Nevedela a nechcela sa vcítiť do jej kože. Tú ženu nepoznala, no bolo ju jej ľúto. Ešte chvíľu sledovala, ako sa Bastianov otec rozprával teraz už s nejakým chlapom, keď ju Bastian opäť otočil. Stáli si zoči voči a Raelyn nevedela, čo povedať. Nikdy nepatrila medzi ľudí, ktorí by súdili iných len z toho, čo im o nich niekto povedal, z jeho otca jej však bolo zle od žalúdka.

,,Hádam sa s ním často. V ten deň som sa s ním však pohádal viac ako inokedy. Pred tou hádkou s ním mi volal Spencer. Pýtal sa ma, či sa naši idú rozvádzať. Vraj načapal otca s tou jeho sekretárkou. Ten bastard si to rozdával s tou šľapkou priamo v obývačke u nás doma. To bol dôvod našej hádky a prečo som bol taký vytočený, že zo mňa slová lietali bez premýšľania." Bastian sa jej díval do očí a čakal na jej reakciu. Ona však akoby onemela. To všetko ju tak vzalo a šokovalo, že mala v hláve úplne prázdno. Všetky myšlienky sa vyparili akoby mávnutím čarovného prútika. Až po dlhej chvíli prehovorila.

,,To znamená, že ma nenecháš Aidenovi a chceš ma ty?" opýtala sa ho. On najprv nechápal, no potom sa rozosmial, na čo sa musela usmiať aj ona. Chcela odľahčiť situáciu a to sa jej podarilo.

,,Chceš zistiť, či máš u mňa šancu. Si prefíkaná, Davidsonová," jeho ležérny postoj bol naspäť a s ním aj frajerský úsmev. Raelyn sa zasmiala a mykla plecami. Potom však Bastian zvážnel, čo donútilo prestať sa smiať aj ju. Otvoril ústa, že ide niečo povedať, bol však prerušený.

,,Tak tu ste, deti!" za Raelyniným chrbtom sa ozval až príliš známy hlas. Otočila sa a jemne sa usmiala na Lydiu, ktorá k nim kráčala ruka v ruke s Leom.

,,Ako sa vám páči oslava? Hudba je síce na hovno, teda celkom na nič, ale jedlo je úžasné. Sú tam skvelé jednohubky. Určite ich choďte vyskúšať."

,,Neviem, či tam ešte nejaké ostali. Lydia ich totiž do seba pchala jednu za druhou," zasmial sa Leo, na čo Lydia prekrútila očami a hravo ho buchla lakťom do brucha. Aj keď už na ňu Bastian nebol taký nalepený ako pred chvíľou, ešte stále pocítila ako sa mu natriasol hrudník pod náporom smiechu.

,,Hej, švédske stoly sú Diina najobľúbenejšia vec takýchto akcií."

,,Ha, ha, ha," ironicky a urazene preniesla Lydia, no vzápätí sa opäť usmiala. Raelyn nechápala, ako ju z toľkého úsmevu nebolia ústa.

,,Fajn, my ideme, bavte sa," zvolala Lydia nadšene.

,,Dúfam, že nie naspäť k jednohubkám," podrypol si Leo, na čo si vyslúžil ďalší úder, no obaja sa potom so smiechom rozišli preč. Raelyn sa potom opäť otočila smerom ku chlapcovi, ktorého oči boli už dávno upreté na ňu.

,,Idem ťa s niekým zoznámiť. Čo je vlastne druhý dôvod, prečo si tu."

,,Preboha, dúfam, že ma nejdeš zoznámiť s tvojím otcom. Nič v zlom," preľakla sa Raelyn. Bastian nevedel, či to myslela vážne alebo zo srandy. Úprimne? Ani ona sama to nevedela.

,,Nie, to nie," odpovedal jej s úsmevom a potom ju opäť chytil za ruku a začal ju už po niekoľkýkrát v ten deň niekam ťahať. Bastian smeroval ku stolom, no nevidela presne ku ktorému, keďže kráčala priamo za ním, aby sa pretlačili cez dav ľudí. Odrazu zastavili, no ona stále stála za Bastianovým chrbtom. Začula, ako sa Bastian pozdravil a potom sledovala, ako nejakí ľudia od toho stola odchádzajú.

,,Chcel by som ti niekoho predstaviť. Toto je Raelyn, kamarátka," predstavil ju Bastian a konečne sa dostala spoza neho na jeho úroveň. Zrazu bola opäť celá bez seba a nevedela či z oslovenia, ktoré Bastian použil pri predstavení alebo z toho, čo videla. Pohľadom musela trochu klesnúť, aby sa pozrela na dotyčnú osobu. Dych sa jej zadrhol a v ústach sa jej vytvorila hrča. Dívala sa na ňu s nechápavým pohľadom a oči mala takmer vypúlené. Nežmurkala, len sa dívala. Hnedovlasá žena s veľkými zelenými očami, už na prvý pohľad veľmi sympatická, oblečená v smaragdových šatách sa na ňu naširoko usmievala z invalidného vozíka. Bastian však znova prehovoril a ona prestala asi už aj dýchať.

,,Raelyn, toto je Margaret Starková. Moja mama."