HRA O KORUNU

1.KAPITOLA

V aute hrala pesnička. Brat tu pieseň nenávidel a tak ju stále komentoval. Otec ju dal hlasnejšie a v tom sa do protismeru vrútilo jedno auto. Skončili sme na streche a ja som vedela,že kamarátku Rose nenechám umrieť.

Prudko som sa posadila. Už prešli dva roky od nehody. Na akadémii sa ku mne správali ako keby sa báli,že ak povedia niečo zlé tak sa zosypem. Rodinu som nestihla zachrániť,ale zachránila som moju kamarátku Rose. Zistili sme,že viem liečiť zvieratá aj ľudí. Rose som priviedla naspäť so sveta mŕtvych. Odvtedy spolu máme puto. Rose mi môže vliezť do hlavy a vníma moje pocity. Je to dosť na prd ak pred ňou chcete niečo utajiť. Po autonehode sa začali na akadémii diať divné veci. Bola som psychicky labilná a tak sme s Rose ušli. Rok sme sa skrývali pred strážcami akadémie. Márne. Našli nás keď sme sa chystali ujsť do kanady. Teraz nás vedú späť na Akadémiu Svätého Vladimíra.

„Pozri Aron ťa zrejme vymenil za menšiu verziu“ povedala Rose a pozerala sa na môjho ex ktorý objímal nejaké dievčatko. Zastavili sme a strážcovia s nami: „Neznášam strednú školu.“ Za chrbtom sa nám ozval mužský hlas s ruským prízvukom: „Princezná, riaditeľka vás už očakáva.“ Bol to Dimitri Belikov. Dampír tak ako Rose. Dampíri sú strážcovia. Ich úlohou je ochraňovať nás- Morojov. Otočili sme sa a zamierili do riaditeľne. Riaditeľka Kirovová nás už čakala v pracovni. Vyzerala poriadne nahnevane. „Princezná Dragomírová za iných okolností by som riešila prečo ste utiekli s prísne stráženého inštitútu,ale kráľovná vás čaká na kráľovskom dvore. Všetko vám vysvetlí. Zatiaľ vám stačí vedieť,že kráľovná chce odstúpiť a vybrať následníka. Pobaľte si veci a odchádzate na dvor. Čo sa týka teba Rose...“ pozrela sa na Rose, „ si vylúčená zo školy.“ Vystrašene som sa pozrela na Rose. Toto jej nesmie spraviť. Veď ma iba chránila. Pozrela som sa na riaditeľku,cítila som ako do mňa prúdi mágia: „Nechajte tu Rose. Neurobili sme nič zlé. Bol to len nápad dvoch šialených dievčat,ktoré si toho veľa prežili.“ Cítila som na sebe Rosin pohľad. Nieje rada keď takto manipulujem,ale čo a dá robiť. Riaditeľka nakoniec súhlasila. Rose môže ostať na škole. Nesmie však robiť nič čo pripomína zábavu. Ja som sa vybrala pobaliť si veci čo som pred útekom nechala na akadémii. Veľa toho nebolo. Vyšla som z izby a Rose mi pomohla zniesť veci až red budovu. Pozrela som sa na ňu a v tom sme si padli okolo krku. „Nechcem ťa tu nechať“ vzlykala som Rose do bundy. Objala ma pevnejšie a pošepkala: „Nájdem spôsob ako ťa s toho kráľovského pekla dostanem. Neboj sa ja niečo vymyslím.“ Nepochybujem,že niečo vymyslí na to je Rose expert. Bojím sa však,že sa namočí do problémov kým tu nebudem. Odtrhli sme sa od seba a ešte raz som na ňu zo smútkom pozrela. Chytila ma za ruku a úprimne sa usmiala aby ma povzbudila. „Budeš mi chýbať“ hlas sa mi triasol keď som jej ruku púšťala. Perami mi naznačila aj ty mne. Ešte raz som sa na Rose pozrela a postavila som sa k strážcom. Pozrela som na Rose a videla som ako jej Dimitri niečo hovorí. Rose prikývla a pozrela na mňa. Zakývala mi a vybrala sa späť na intrák dampirov. Ja so strážcami som sa vybrala k súkromnému lietadlu ktoré patrilo akadémii. Nastúpila som a hneď za mnou Dimitri a zvyšný strážci. Sadla som si k oknu a ostatný si sadli ďalej. Aj keď vo vzduchu nieje žiadna možnosť že vás napadnú strigoji strážcovia boli nablízku. Ja som si začala uvedomovať vážnosť situácie. Kráľovná chce odstúpiť a ja sa musím uchádzať o trón. Bude to ťažké.

Po hodinách letu sme pristáli na kráľovskom dvore. Na sebe som mala čierne nohavice šité na mieru,bielu blúzku s volánikmi a čierne topánky. Za iných okolností by som mala šaty. Predsa len sa stretnem s kráľovnou. Je jeseň a tak by som v šatách zmrzla. Dimitri mi pomohol vystúpiť a už okolo nás stáli kráľovský strážcovia. Rýchlo som na seba dala bundu a vybrali sme sa za kráľovnou. Cestou do jej komnát som zbadala Christiana Ozeru. Bol to môj spolužiak pred tým ako sme s Rose ušli. Je to tak trochu cvok. Každému sa vyhýba a je radšej sám.Jeho rodičia sa dobrovoľne stali strigojmi. Som rada,že tu nebudem jediná na koho sa budú pozerať ako na zjavenie. Na sebe mal tak ako vždy čiernu košeľu,čierne nohavice a čierne topánky. Aj vlasy má čierne a tak mu vynikajú jeho ľadovo modré oči. Pozrel sa na mňa a ja som nemohla uhnúť pohľadom. Vpíjal sa do mojich očí. Neviem čo v nich videl,ale odvrátil sa a mňa tak prepustil so svojho pohľadu. Odľahlo mi. Vydýchla som si a pokračovala som v ceste za kráľovnou. Kráľovná Tatiana bola tak ako vždy nádherná. Vyžarovala z nej inteligencia,múdrosť a vznešenosť. To jej však nezabránilo poslať každého von a n mňa pokarhať: „Ako si predstavujete,že ste ušli s akadémie? Ste posledná Dragomírová. Viete čo by sa stalo ak by vás zabili strigoji? Bola by to obrovská strata ak by sme o vás prišli Vasilisa. Máte obrovský potenciál stať sa dobrou vládkyňou.“ Aj keď hovorila takéto vážne veci jej hlas bol pokojný tak ako samotná Tatiana. Zrazu sa na mňa usmiala: „Dúfam že ste mali dobrú cestu Vasilisa. Choďte si odpočinúť do izby. Dnes večer sa koná slávnostná večera kde uvidíte všetkých kandidátov. Daniella vás zavedie do izby.“ Až kým to nepovedala som si nevšimla Daniellu. Kamarátku a pravú ruku kráľovnej. Prikývla som a s Daniellou sme sa odišli s komnát kráľovnej. Prechádzali sme jednou chodbou keď sa k nám pripojil Adrian Ivaškov. Jeden s kráľovských morojov. Bol to synovec kráľovnej. A môj “bratranec“. „Konečne si sa uráčila dôjsť sesternička. Ako bolo v Detroite?“ usmial sa a chytil ma okolo pliec. „S Rose nám bolo v Detroite dobre kým nás nechytili strážcovia“ milo som sa usmiala. „Ešte si pokecáme. Bohu žiaľ musím ísť za tetou. Maj sa sesternička.“ pustil ma a zamieril smerom odkiaľ sme išli. Daniella ma previedla asi cez polovicu paláca kým zastavila a odomkla obrovské dvere jednej z izieb. Teda ak sa to dá nazvať izba. Bol to skôr apartmán niečo ako byt. Nádherný a luxusný byt. Poďakovala som sa a vošla dnu. Zavrela som dvere a keď som sa otočila pri stene už stáli moje kufre a zvyšok batožiny. Stála som v malej chodbičke. Boli tu tri dvere a tak som najprv otvorila tie po ľavej ruke. Bola tam obrovská kúpelňa. Kachličky mali svetlo ružové odtiene. Vaňa stála v rohu,sprchovací kút,poličky a umývadlo boli pri druhej stene. Celá zadná strana bola jedno obrovské zrkadlo. Boli tam ďalšie dvere za ktorými bola toaleta. Vyšla som von a otvorila stredné dvere. Za nimi bola obrovská obývačka. Steny mali príjemnú zelenú farbu. Boli tam dva dlhé gauče bielej farby,televízia bola zabudovaná v stene,tá stena mala kamenný obklad,pod plazmou boli dreveno-presklené skrinky,pred gaučom stál nízky drevený stolík na ktorom boli vo váze ľalie-moje obľúbené kvety,pod oknami na pravej strane boli malé palmy. Na pravo od telky bol v stene oblúk. Tam bola kuchyňa. Vyšla som na chodbu a otvorila posledné dvere. Tam bola spálňa. Steny boli čierne,na horných krajoch bola zlatá tapeta,na dolných čierna s bielym pásom a plafón bol biely. Oproti mne boli na krajoch v stene dve veľké okná s bielymi závesmi,medzi nimi bola obrovská posteľ. Čelo postele bolo krémovej farby a na jej krajoch boli zo zlata spravené prírodné ornamenty,na posteli bola prehodená zlatá deka prešívaná rôznymi prvkami kráľovských. Potom tam boli štyri veľké biele vankúše. Na ľavo od postele bol krémový nočný stolík so zlatou lampou. Všade bola hnedá podlaha len okolo postele bol biely koberec. Pred posteľou bola krémová taburetka oproti pri stene stála nádherná zlatá stolička obšitá bielou látkou. Na pravo od postele boli dve bielo-zlaté skrinky medzi ktorými bolo zrkadlo,po bokoch na stene boli dve biele lampy. Na stolíkoch stáli biele svietniky. Po dlhej ceste som bola unavená a tak som si ľahla na posteľ a zaspala.

Tak rozhodla som sa napísať tento príbeh pretože mi to už dlhšie vŕta v hlave. Tak čo? Odstrániť alebo pokračovať? Budem rade za nejaké komenty a možno aj vote :)
-Karin-