Nič lepšie už nepríde

Dvadsaťšesť

Raelyn bola viac ako šokovaná. Nečakala, že by za dverami mohol stáť práve Bastian. Nechápala, čo tam robí. Nevideli sa niekoľko dní a teraz sa zjaví pred jej dverami len tak z ničoho nič.

,,Čo tu robíš?" opýtala sa ho otázku, ktorá jej bežala v hlave. Bastianovi na tvári trónil široký úškrn. Ruky si vopchal do vačkov od nohavíc a oprel sa o zárubňu dverí.

,,Prišiel som na návštevu."

,,Lydia nie je doma," oznámila mu Raelyn a pokúsila sa zatvoriť dvere. Nejako ju fakt, že pred ním stála takmer nahá znepokojoval a nedokázala sa na neho pozerať.

,,Ja viem." Bastian zatlačil rukou do dverí, aby jej znemožnil zatvoriť ich.

,,Prišiel som za tebou."

,,Prečo?" táto otázka z dievčaťa vyletela skôr, ako si ju stihla premyslieť. Naozaj však chcela vedieť, čo prinútilo chlapca prísť neskoro večer k nej domov. Aj keď Bastian čakal, že sa ho to opýta, nevedel čo povedať. Sám nevedel, prečo je tu. Tento nápad neskrsol v jeho hlave. Lydia mu volala, že bude dnes Raelyn cez noc sama. Potom to všetko šlo automaticky. Nepremýšľal nad tým a len jej poďakoval. Nebol si istý, čo tým chcela Lydia dosiahnuť, no o niekoľko minút už sedel v aute a bol na ceste k hnedovláske.

,,Dlho sme sa nevideli. Dúfam, že ma teraz nenecháš stáť pred dverami, keď už som sem meral tú cestu."

Raelyn si ho chvíľu premeriavala pohľadom. Bola si istá, že za tým bolo niečo viac. Tie myšlienky však nechala zmiznúť kvôli jednému, potláčanému faktu, ktorý si uvedomila až teraz. Ten chlapec jej chýbal. Myslela na neho celý týždeň a nevedela si pomôcť.

,,Tak fajn, poď," Raelyn odstúpila od dverí a nechala ho prejsť. Bastian prešiel s ešte väčším úškrnom okolo nej tak blízko, že ich telá sa na seba natlačili a jej nabehli zimomriavky. Bastian presne vedel, čo robí. Na krátku chvíľu jej dokonca stihol na bok položiť ruku. Raelyn jeho dotyk, aj keď bol len letmý, pocítila aj cez uterák a trhane sa nadýchla. Do uší sa jej dostal chlapcov frajerský, chrapľavý smiech.

Oh, došľaka aj so Starkom.

,,Môžeš počkať v obývačke. Ja sa zatiaľ oblečiem," prehovorila po tom, ako si odkašľala a pobrala sa po chodbe smerom do jej spálne.

,,Mne by nevadilo, ak by si ostala takto." Raelyn sa zasekla v pohybe a otočila sa na chlapca. Bastian stál pár krokov za ňou, naširoko sa usmieval a oči mu svietili. Hnedovláska pootvorila ústa, no nič z nej nevyšlo. Otočila sa a bez akejkoľvek reakcie pokračovala v ceste do izby, kde sa zatvorila a pre istotu aj zamkla. Hlava jej pracovala na plné obrátky a ona ničomu nerozumela. Nešlo jej do hlavy, čo to má všetko znamenať. Áno, Bastian sa k nej správa úplne inak od doby, čo sa prvýkrát stretli. Ale flirtovanie? Aspoň tak jej to prišlo. Áno, už aj predtým mal kadejaké poznámky a narážky, toto ju však zarazilo. Nechápala, čo sa v tom chlapcovi deje a nechápala, ani čo sa deje v nej. Pretože, dočerta, ten chlapec sa jej dostával pod kožu viac a viac.

,,Dáš si niečo?" opýtala sa ho, keď sa po niekoľkých minútach ocitla v obývačke. Bastian sedel na gauči a v rukách mal telefón. Avšak keď jeho zrak spočinul na dievčati, telefón okamžite odložil a pokrútil hlavou. Raelyn prikývla a po menšom zaváhaní, kedy prestúpila z nohy na nohu, sa tiež posadila.

,,Aký si mala deň?"

,,V pohode," odpovedala mu a zamračene ho pozorovala.

,,Bola si na dráhe?" položil jej ďalšiu otázku a ona prikývla.

,,Mala si veľa práce?"

,,Tak ako každý deň." Bastian jej oplatil skúmavý pohľad a zasmial sa.

Má nádherný úsmev, pomyslela si Raelyn.

,,Prečo sa na mňa tak pozeráš?" Raelyn ho ešte chvíľu bez slova pozorovala, až potom sa rozhodla prehovoriť.

,,Snažím sa prísť na dôvod, prečo si tu," odpovedala úprimne.

,,Dlho sme sa nevideli," Bastian mykol plecami. Keď sa na neho Raelyn aj naďalej dívala so skrčeným obočím, dodal.

,,Chcel som ťa vidieť," Jej srdce poskočilo, nedala to však na sebe poznať. Jej výraz tváre sa nemenil.

,,Čo je? To je pre teba až také divné, že by ťa niekto chcel vidieť? Možno preto, že si mu chýbala?" Bastian rozhodil rukami a stále sa usmieval. Keď si však všimol emóciu, ktorá sa dievčaťu mihla v očiach aj keď sa snažila udržať si svoj nezlomný postoj, zvážnel.

,,Je to pre teba divné, však?" Raelyn si v duchu vravela, že musí ostať tvrdá a nič na sebe nedať najavo, aj tak však nakoniec sklopila pohľad. Od bolesti, ktorá jej vnútro odrazu zasiahla a rozliala sa jej do celého tela. Započula ako sa Bastian postavil a potom kroky smerujúce k nej. Opäť ho vyhľadala pohľadom, tentokrát si však sadal vedľa nej a bol tak blízko, že ich kolená sa dotýkali.

,,Človeče, toľko toho o tebe neviem," vydýchol. Raelyn si chcela odfrknúť a povedať, že nič ani vedieť nebude, ale v podvedomí vedela, že to nie je pravda. Tak ako si ona, aj keď nevedela ako,  získala jeho dôveru, čo ho prinútilo zveriť sa jej, tak si on získaval tú jej. Ďalšia vec, ktorej si bola vedomá bolo, že nemôže klamať večne. Pravda vyjde na povrch. Raz príde čas, kedy sa všetci dozvedia o jej minulosti a o veciach, ktoré pred nimi tajila. Dúfala však, že to nebude tak skoro.

Bastian sa jej díval do očí veľmi prenikavo a ona mu pohľad oplácala. Hnedovláska jemne pootvorila pery a z úst vypustila všetok nahromadený vzduch. Ani si neuvedomila, že zadržiavala dych. Táto chvíľa im obom prišla tak intímna, až sa im z toho dvíhali žalúdky. Bastian pohľadom skĺzol na jej pery a jeho ruka vyletela k jej tvári. Palcom jej prešiel cez pery a potom skĺzol k brade a pokračoval cez krk k ramenu, dolu po ruke až sa zastavil na jej dlani. Priblížil sa k nej a jeho dych ju pošteklil na tvári. Zatiaľ, čo bol Bastian ako v tranze a v hlave mal prázdno, ona v tej svojej mala milión myšlienok. Vedela, k čomu sa schyľovalo a aj keď veľká časť z nej chcela spojiť ich pery, nemohla to urobiť. Bola si viac ako istá, že ju Bastian má rád, aj keď o tom predtým pochybovala. To, ako sa na ňu díval ju nútilo myslieť si to. A to bol dôvod, prečo to nemohla nechať zájsť tak ďaleko. Aj ona mala rada jeho. Aj keď nechcela, bola to pravda. A vedela, že keď sa raz Bastian dozvie celú pravdu, bude ju nenávidieť. Nenávidieť za to, že klamala. Preto sa odtiahla a ostala čeliť jeho nechápavému a sklamanému pohľadu.

Don't kill me pls. :))