Throughout Slytherin Pride [HP FF]

2 | Tisové drevo a tesák baziliška

Netrvalo dlho, kým sa dve žiarivé tváre mladého páru na čele s pieskovou lasičkou dostavili do Weasel's wands. Akonáhle sa otvorili dvere obchodu, ich charakter, charizma a ich aura rozjasnila každý tmavý kút obchodíka s prútikmi. Sotva sa za nimi zabuchli dvere, zotrela som si z pier stopy po tekvicovom džúse a štyrmi skokmi som prebehla celé točité schodisko na prízemie. Lasička s veľmi kreatívnym menom Weasel - weasel s menom Weasel, to mohli zinscenovať len Nerys so Syranom - sa rozbehla mojím smerom, po úzkych nohaviciach mi vybehla na úroveň pásu a odtiaľ zasa ladným skokom na rameno. Zasmiala som sa, keď ma svojím chladným kožúštekom pošteklila na krku.

,,Aj ja ťa rada vidím, Weasel," uškrnula som sa. Stál mi na pleciach, tvár si utieral do môjho líca a svojím rýchlym dychom mi fuňal do ucha. Odkedy mu teta Nerys zohnala ten šálik vo farbách bifľomoru, nedalo sa jeho výzoru odolať. Toľko však k jeho roztomilosti - v sekunde, čo som ho pohladila pod krkom či za ušami, stal sa z neho môj diktátor a zo mňa zasa jeho otrok. ,,Vedela som, že sa z nášho symbiotického vzťahu raz stane parazitický, ty prefíkaná fretka," rýpla som si doňho, začo som si vyslúžila jemné uhryznutie do ucha. Nebolo hlboké, ale ani o nič menej bolestivé.

,,Weasel, nechaj Sarielle vydýchnuť!" Ohriakla lasicu teta Nerys, načo Weasel okamžite zareagoval. Dvomi skokmi zo mňa zliezol a ďalšími dvomi sa rozbehol k jeho obľúbenej hračke, tenisovej loptičke. Bolo komické sledovať ho, ako sa ju snaží rozhrýzť malými zúbkami a omráčiť rytmickým kopaním. So Syranom sme sa na tom vždy zabávali - vyzeral totiž, akoby na lopte bicykloval.

,,Prepáč mu to, prosím, od rána sa mu nikto nevenoval," prehovorila teta Nerys, zatiaľ čo si zo seba zvliekala dlhý tmavý plášť. Všimla som si, že sa na jej kapucni perlia kvapky vody. Teta si všimla môjho pohľadu a s úsmevom konštatujúco zahlásila: ,,Jeseň prišla tento rok skoro, hádam nám neodplaší ctených zákazníkov," šibalsky sa na mňa krížom pozrela a plášť i s kabátom zavesila na vešiak vo vchode. ,,Aký si mala deň, Sar? A kde je Rhiannon?"

Pozornosť sa tou otázkou celkom presunula na mňa. ,,Bol fajn, koniec koncov ako každý deň... Ale vieš, že bez vás to nie je ono," lišiacky som sa na tetu usmiala a ponúkla som sa na pomoc s novými prútikmi. ,,Mama je hore... Toto sú tie z vlasu jednorožca?" Očami som ukázala na krabičky v mojom náručí.

Tetu Nerys moja otázka očividne potešila. ,,Áno, drobec. Každý z nich je originálom z mahagónového dreva, zopár dokonca aj z akáciového... Páči sa ti nejaký?" Veľavýznamne si ma premerala.

Trochu som sa toho konkrétneho výrazu zľakla, preto som zaklamala: ,,Hmm, keď mne prídu aj tak všetky rovnaké," zamrmlala som a položila prvú várku prútikov na pokladničný stôl. Z medenej čaše som vytiahla stroho orezanú ceruzku a pohybom pripomínajúcim mávanie prútikom som spočítala všetky kusy. ,,Je ich len trinásť. Dve chýbajú," poslušne som ohlásila tete. Na jej tvári však bolo vidno, že si s tým hlavu nerobí.