Otváram oči, zbadám ako nado mnou stojí Peter len v boxerkách a táckou v rukách. „Dobré ránko, láska." Tácku pokladá na stôl a mne udrie do nosa vôňa čerstvej tmavej kávy. Lahoda pre čuch. Káva je také porno pre zmysly, nemyslíte?
Pošúcham si oči a zazívam. „Bré," odpoviem a posadím sa. „Čím som si zaslúžila takúto starostlivosť?"
Šibalsky sa usmieva. Ľahne si ku mne do postele a potiahne ma k sebe. „Lebo si to najúžasnejšie čo mám, musím si ťa rozmaznávať." Sladko ma pobozká do vlasov a napraví nám prikrývku.
Jeho slová ma zahrejú pri srdci. Tak dobre sa to počúva. Človek sa v takej chvíli cíti ako tá najvýnimočnejšia bytosť na planéte. A stačí k tomu tak málo. Zopár slov myslených od srdca.
Pohladí ma po líci a obsype ma bozkami. „Si neuveriteľná."
Pomaly sa posadím naspäť. Šálku kávy beriem do rúk a začnem ju zamyslene miešať. „Neuveriteľne aká?" spýtam sa pomedzi to ako usrkujem z kávy.
Cezo mňa sa natiahne na stolík a umiestni medzi nás tácku. Odlomí z koláča a vloží mi ho do úst. Čokoláda sa mi topí na jazyku. „Neuveriteľne krásna," zakliesni si prsty pomedzi moje vlasy. Jemne ma pobozká na pery od čokolády, „neuveriteľne sladká," zašepká a usmieva sa.
Nakoniec sme spolu strávili úplne celý deň. Po takej dlhej dobe, keď bol takmer nonstop zaneprázdnený, mal na mňa zrazu času viac než dosť. Až mi to začalo byť podozrivé. „Láska, čo si ty vyviedol?" opýtam sa pomedzi to ako miešam v hrnci omáčku.
Nadvihne obočie, „čo by som mal ako spraviť?" Rukami ma oblapí silno okolo pása. „Toto?" Otočí ma a capne ma po zadku.
Začneme sa obaja smiať. Bože, aký krásny deň, nemusel by nikdy skončiť. Takýto bezstarostný deň, plný lásky a smiechu som potrebovala už tak dávno ako balzam na dušu. Na nič nemyslieť, neexistuje žiadna práca, hádky, erotickí susedia. Absolútne nič čo by nám dokázalo skaziť náladu, takto to má byť. Prečo to nemôže tak byť raz a navždy?
Pokračujem v miešaní, nech nám nezhorí večera. „Blázonko."
Na stôl zatiaľ položí taniere. „Eleanor," prihovorí sa mi. Jeho hlas je nejako príliš vážny.
Pohľadom ho priklincujem k stoličke, na ktorej práve sedí. „Áno?"
Pozrie na mňa a začne poklepávať prstami o stôl. To robí len, keď je nervózny, sakra. Vzduch okolo nás začína byť hustý a vôbec to nie hrncom, z ktorého sa začne vo veľkom pariť. Atmosféra sa dá pomaly krájať a stačilo na to tak málo, ako osloviť ma menom. „Nad niečím som rozmýšľal."
Pohľad má pevne prilepení o môj až zabudnem dýchať. Okolo mňa dobreže nevisia zhmotnené otázniky. Nemôže to už konečne vysypať? Má takú nesmiernu radosť, že ma môže naťahovať.
Nervózne si hryzie do pery, „musím ti niečo povedať."
KAMU SEDANG MEMBACA
KTO Z KOHO ✓
RomansaAnotácia: Ona cynická mrcha, on chorobne žiarlivý. No napriek tomu im to elegantne funguje. Alebo fungovalo? Ľudia majú často krát pocit absolútnej dokonalosti vo chvíľach, keď sa všetko začne rúcať. Ich príbeh začne pokračovať tam, kde by práve mal...
