UNTOUCHABLES

29. časť - (8.august /poobede/)

8. august (poobede)

 

*Z POHĽADU LIAMA*

LI: „96,97,98,99,“ počítal som. „100!! Schované, neschované idéém!“ skríkol som, otvoril som oči a rozhliadol som sa okolo seba.

Osobne, neznášal som, keď som musel hľadať, vždy som sa radšej schovával, nuž ale nič iné mi neostávalo. Prešiel som celú kuchyňu, obývačku, jedáleň, chodbu, každý jeden kút, každú skriňu, no oni nikde neboli. Ešte pred začatím hry sme sa dohodli, že sa budeme schovávať len na dolnom poschodí, no keďže som ich tam nikde nemohol nájsť, tak som šiel aj na vrchné podlažie. Opäť som prešiel každú jednu izbu a všetky miesta, ktoré by im mohli poslúžiť ako miesto na schovanie.

LI: „Dobre baby, vzdávam sa!“ povedal som a zdvihol som ruky na znak toho, že sa naozaj vzdávam, aj keď to bolo vlastne zbytočné, keď ony ma nevideli.

LI: ,,Babýýý!“ skríkol som o niečo hlasnejšie, no stále sa mi nikto neozýval.

Odrazu mi pohľad padol na rohožku ku vchodovým dverám. Namiesto tenisiek, v ktorých chodievali baby len vtedy, keď ich chalani zobrali na prechádzku tam ležali papuče, v ktorých chodievali vždy po dome. Okamžite som priskočil k dverám a stalo sa presne to, čoho som sa obával najviac – dvere som otvoril bez toho, aby som ich mohol odomykať!

 

*Z POHĽADU HARRYHO*

Vybehol som z toho auta rýchlosťou blesku a mieril som si to rovno k tým dvom.

H: „Čo tu sakra robíte?!“ skríkol som keď ostali stáť ako obarené, ale pre istotu sme ich s Louisom každý jednu chytili za rameno, aby neušli.

L: „No.. my sme sa tu chceli len trochu poobzerať,“ odpovedala Lexie po chvíli a mne bolo jasné, že klame.

H: „Ale hovno. Klameš,“ pokrútil som hlavou a nezožral som jej tú historku.

H: „Keby ste sa šli len trochu poobzerať, šiel by s vami minimálne jeden z chalanov!“ dodal som ešte a pohľadom som preskakoval z Lexie na Ashley a späť.

LO: „Poď Harry, vezmeme ich do auta a späť do domu,“ povedal relatívne pokojným hlasom Louis a ja som len prikývol. Doviedli sme tie dve do auta a tou strašnou cestou sme sa nejako dotrmácali do domu.

LO: „Konečne, už som si myslel, že tá cesta nemá konca,“ zatváril sa kyslo Louis a vystúpili sme spolu s Lexie a Ashley. Keď som vošli do domu, Liam nás privítal celkom hystericky ale zároveň nadšene, pretože, ako sme už vedeli, bol tu s nimi sám a Zayn s Niallom by mu poriadne vynadali, keby tie dve niekam zdrhli.

LI: ,,Ako ste si to mohli znova dovoliť?“ zhúkol Liam po babách, ktoré sedeli na gauči a tvárili sa, že tam nie sú.

LI: ,,Tak odpoviete mi?!“ skričal po nich o niečo hlasnejšie, no ani jedna nič nehovorila.

LI: ,,Ja nechápem .. naozaj nechápem, ako ste mali tú odvahu to po vašom minulom úteku znova skúsiť,“ pokračoval Liam vo svojom karhavom monológu. ,,Hlavne ty, Lexie!“ dodal a pozrel sa na Lexie prísnym pohľadom.

H: ,,No-ho-ho,“ vložil som sa do jeho prejavu aj ja ,,Akoto, po minulom úteku? A prečo Lexie?“ opýtal som sa nechápavo a nadvihol som obočie.

Všimol som si, ako sa Liam pozrel na Lexie, akoby sa jej pýtal, či mi to môže prezradiť.

L: ,,Nooo vieš,“ prehovorila potichu Lexie ,, keď sme sa minule pokúsili o útek, tak nás chytili a Zayn,“ povedala a poškriabala sa po hlave.