Nič lepšie už nepríde

Dvadsaťosem

V sobotu sa Raelyn ako tak držala. Ráno vstala, naraňajkovala sa, upratovala, aj keď sa jej do toho vôbec nechcelo, ignorovala Lydiine pohľady, naobedovala sa, pozerala film, ignorovala Lydiine pohľady, navečerala sa, osprchovala sa, ignorovala Lydiine pohľady a išla spať. V nedeľu to bolo už ťažšie. Postaviť sa z postele. Jesť. Dýchať. Ignorovať pohľady jej kamarátky. Lydia si všimla, že sa s ňou niečo deje. Bola smutnejšia, nesústredenejšia ako kedykoľvek predtým. Pichalo ju pri srdci pri pohľade, ako sa jej priateľka trápi. Nevedela však, čo robiť. Dokonca aj Bastian sa jej pýtal, či o niečom nevie. Videla na ňom, aký zronený bol. A jej ho bolo ľúto. Vedela, ako mu na nej záležalo. Ako veľmi rád ju mal. Povedal jej aj, že jej písal a volal. Po niekoľkých neúspešných telefonátoch a správach bez odozvy ho to však začalo hádzať do odkazovky. Raelyn si vypla telefón. Urobila tak, pretože sa nedokázala počúvať a pozerať sa na pípajúci telefón.

V pondelok sa však Lydia rozhodla konať. Bola si istá, že z Raelyn nič nevypáči, preto sa ani neobťažovala sa s ňou o tom rozprávať. Preto ju chcela nejako rozptýliť. Nevedela, čo sa jej odohrávalo v hlave, chcela ju však prinútiť na chvíľu nemyslieť. Ale keďže Lydia v podstate inú zábavu ako kluby nepozná jej nápad, ako Raelyn rozptýliť, bol jasný.

,,Nie," takto znela Raelynina odpoveď.

,,Rae, no tak. Neviem, čo sa deje, ale musíš sa nejako odreagovať. Vypnúť. Prosím. Zabavíme sa." Raelyn sa to vôbec nepozdávalo. Nemala chuť zabávať sa. Nemala chuť na ľudí, nemala chuť na nič.

,,Prosím. Vyjdeš si s kamarátmi, na chvíľu na všetko zabudneš. Daj tomu aspoň šancu," presviedčala ju Lydia.

Na toto sa zabudnúť nedá, bežalo jej v hlave.

,,Mám na výber?" opýtala sa Lydie, odpoveď jej však bola jasná. Lydia sa široko usmiala.

,,Nie. Už som volala chalanom. Máme tam byť o desiatej."

Aj keď Raelynino telo opustilo oblečenie, ktoré mala oblečené posledné tri dni a nahradili ich čierne úzke šaty na ramienka a rifľovka, unavené oči a strhaná tvár ju opustiť nedokázali. Vyzerala tak hrozne, čo jej vlastne aj ak nevadilo, no nechala Lydiu urobiť jej make-up. Výrazné očné tiene jej však okamžite neoblomne zatrhla.

S Lydiou po boku, ktorá bola ešte vyššia ako zvyčajne kvôli topánkam na vysokánskom opätku, vošla do klubu, v ktorom ešte nikdy nebola. Na chvíľu sa zamyslela nad tým, prečo chodia takmer zakaždým do iného podniku. Nechápala, prečo ich vždy obmieňajú.

,,Konečne, čaute kočky!" skríkol Owen, keď sa ocitli pri boxe, kde sedeli chalani, okrem Aidena, Leo a Nia. Jordan taktiež chýbal. Raelyn si nebola istá, či mal Owen už niečo vypité, pretože v poslednej dobe bol hyperaktívny stále.

,,Páni, Rae, nejako si sa vyfintila," prehovoril jej smerom a prezrel si ju od hlavy po päty.

,,Dúfam, že kvôli mne," dodal. Lydia vedľa nej sa zasmiala.

,,Už len kvôli tebe. Prepáč kamoš, ale všetci vieme, len kvôli komu by sa Raelyn vyfintila," povedala Lydia stále usmievajúc sa, na čo si Raelyn povzdychla. Owen sa chvíľu tváril nechápavo, no potom mu to došlo a jeho pery sa najskôr otvorili do ó a potom sa uškrnul. Pohľadom hodil na Bastiana a potom si sadol na svoje miesto.

,,Je mi to jasné," ruky zodvihol do obranného gesta, aj keď si Raelyn nebola istá, prečo to urobil. Kamarátky Owena nasledovali a taktiež sa posadili.

,,Kde je Walker?" opýtala sa chalanov Lydia.

,,Išiel po nejakú Missy, či ako sa volá. Vraj nám ju chce predstaviť. Vedeli ste, že ten bastard má frajerku?!" rozhorčene sa pri poslednej vete rozkričal Owen. Raelyn sa musela zasmiať, ako skomolil meno Aidenovho dievčaťa.