Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•9•

Prajem príjemné čítanie :)

Medzi nami vládlo chvíľkové ticho, ktoré nebolo nepríjemné. Vedela som, že si potrebuje premyslieť ako a kde začne. Stále som sa nemohla vynadívať na tú nádheru pred sebou, takže som čiastočne bola rada, keď vládlo ticho.

"Nechcem aby si si myslela, že ten rozchod bol bezdôvodný, nebol. Zo začiatku, keď som si s ňou začal,  som ju mal len rád. Rád ako kamarátku, časom som ju začal ozaj ľúbiť. Viem, že sa nie vždy správala adekvátne ale ja som vedel aká bola. Bola láskavá, milá, chápavá a vždy ma podporovala. Všetko sa to začalo meniť po Abu Dhabí. Jej správanie bolo iné, jej postoj voči mne bol iný. Začala si ma privlastňovať a bola majetnícka, čo sa mi prestávalo páčiť. Nemal som potrebnú voľnosť, ktorú potrebujem."

Jeho hlas ustal a ja som vedela, že bude ešte pokračovať. Nechávala som mu priestor.

"Keď si oznámila, že sa vrátiš za nami som bol akurát s ňou. Samozrejme, že ma tá novinka potešila pretože som vedel, že to medzi nami musím urovnať. V eufórií šťastia som jej oznámil tú úžasnú správu. Žiaľ nedoplo mi, že nebude radosť zdielať so mnou. Od začiatku to medzi vami nebolo ružové, ale ty si ju akceptovala a chcela si len aby som bol šťastný. Vždy sa pozeráš na šťastie druhých ako na svoje. Dosť sme sa pohádali v ten deň. Si moja najlepšia priateľka, ktorú si vážim a nechcem aby ťa niekto urážal či nadával na teba. Po každé keď mi volala sme sa pohádali, pretože tému otočila vždy na teba. Hádky boli na denno dennom poriadku a mňa to vyšťavovalo.

Dnes som učinil to rozhodnutie z dvoch dôvodov. Jeden bol, že moja láska ku nej už nebola taká silná ako predtým. Druhý, ktorý som si žiaľ uvedomil neskoro, neakceptovala nikoho z mojej rodiny či ostatných priateľov. Moju rodinu nemala ani len trochu rada, vždy si na nich našla niečo čo jej nesedelo. Viem, že som urobil správne rozhodnutie a neľutujem ho. Ešte dnes napíšem krátky príspevok, o tom, že ty s tým nemáš nič spoločné. Nechcem aby ťa niekto očierňoval a kydal na teba špinu."

Po jeho vysvetlení som začala chápať jeho rozhodnutiu. Jeho vzťah sa menil na toxický a musel ho, ako sám povedal, vyšťavovať. 

"Ďakujem, že si mi to vysvetlil. Prekvapilo ma to, keď mi to Daniel ukázal. Je mi to ľúto, že ste sa museli rozísť no viem, že na teba čaká dievča tvojich snov, ktoré ťa urobí viac šťastným." pozrela som sa na neho a na jeho tvári bol mierny úsmev.

"Neviem ako to robíš, ale vždy povieš tie správne slová." otočil na mňa hlavu s úsmevom a znovu sa pozrel pred seba.

"Nočné Monako má čo do seba. Cez deň tu je ruch, no v noci sa to mení na nádhernú scenériu, ktorá je každú noc iná. Mesiac odrážajúci sa v mori je prírodným úkazom, ktorý chceš vidieť každý deň. Tento pohľad na vždy upokojí a uvedomím si, že môžem Bohu ďakovať za všetko čo v živote mám. Jules to tu miloval."

"Nečudujem sa mu, tiež to tu milujem."

-------------------------

|01.04.2021 - štvrtok 10:30 ráno|

Z môjho spánku ma zobudil plač malého Luku, ktorý bol až prekvapivo blízko. Otvorila som oči a malý ležal vedľa mňa pričom za ním ležal Max, ktorý spal. Jemne som sa však zamračila, pretože som nechápala ako je možné, že tu je. Očami som prebehla po izbe či som ozaj v správnej čo sa mi potvrdilo.

"ššš, neplač."šepnem a pohladím ho po líci. Jeho plač ustal a pozeral sa na mňa veľkými červenými očami. Oči mal červené od plaču čo mi prišlo ľúto. Pritiahla som si ho ku sebe a hladila som ho po chrbte.