Nič lepšie už nepríde

Dvadsaťdeväť

Raelyn si stále nebola istá, či robí správnu vec a či vôbec to má urobiť. Bolo to niekoľko rokov, čo naposledy Ridera videla. Aj keď vyzeral ako troska, tvár mu pokrývalo strnisko, vlasy mal dlhšie ako kedysi a bol oveľa svalnatejší, stále vyzeral rovnako ako si ho pamätala. Jej telo sa triaslo a srdce sa jej zvieralo pri pohľade na chlapca, vlastne teraz už chlapa, pred ňou. Začínala byť úzkostlivá a fakt, že Bastian stál vedľa nej a práve sa dozvedal jedno z jej tajomstiev, jej vôbec nepomáhal.

Trvalo niekoľko minút, kým sa donútila k pohybu. Odomkla auto a potom s ťažkosťami otvorila zadné dvere, o ktoré sa jej brat opieral. Trasľavými rukami mu potom prešla po tvári a z úst sa jej vydral bolestný povzdych. Do očí sa jej hrnuli slzy, no nedovolila im vyjsť na povrch.

,,Čo to má, doriti, znamenať?!" prehovoril konečne Bastian, ktorý bol v takom šoku, až sa mu zahmlievalo pred očami. Nechápal, čo sa tu deje. Mal potrebu uštipnúť sa, aby sa presvedčil, že sa mu to všetko nesníva. Očami preskakoval z Raelyn na chlapca a naopak. Odpoveď na jeho otázku však nedostal. Raelyn ho ignorovala. Ruky už mala pod chlapcovými pažami a snažila sa ho vytiahnuť hore. Začínala byť zúfalá, nie len z toho, že je na ňu príliš ťažký. Bola to celá táto situácia. Prišla jej ironická.

,,Raelyn, čo myslíš tým, že je to tvoj brat? Teda, chápem to, ale, došľaka, povedala si, že nemáš súrodencov!" oboril sa na ňu Bastian a rukami si vošiel do vlasov. Dievča chápalo jeho rozhorčenie, teraz sa to však naozaj nehodilo. Ridera nechala tak a postavila sa na rovné nohy smerom k Bastianovi. Jeho oči sa okamžite zabodli do tých jej a jej sa pozastavovalo srdce nad jeho pohľadom. Bol zmätený, neistý.

,,Je mi to ľúto," šepla a jej oči opäť zaliali slzy. Potom sa opäť otočila a prešla k svojmu bratovi. Bastianova nálada sa zmenila. Prvotný šok nahradil hnev.

,,Klamala si, doriti, prečo? To ti naozaj nestojím, ani o to, aby si mi povedala pravdu?!" skríkol a Raelyn skľúčene vzlykla.

,,Už som ti raz povedala, že ak by som ti odpovedala na tvoju otázku, mal by si ich ešte viac. Teraz na to nie je vhodná doba."

,,A kedy tá vhodná doba bude?" rozhodil rukami. Raelyn mlčala. Nemala dosť síl. Ani psychicky, ani fyzicky.

,,Prosím," pošepkala smerom k Bastianovi. On okamžite pochopil. Aj cez to, že mu telom lomcoval hnev, pohľad na zronené dievča ho donútil pristúpiť ku chlapcovi na zemi a naložiť ho do auta. Nebol si istý, či aj on má nastúpiť a rovnako neistá si bola aj Raelyn. Bastian to však vyriešil a aj po chvíli pochybovania si sadol na miesto spolujazdca. Raelyn na to nijako nereagovala, myšlienkami bola úplne inde. Šoférovala rýchlo, raz prešla dokonca na červenú, Bastian jej na to však nič nepovedal. V aute bola napätá atmosféra. Raelyn sa ťažko dýchalo, no nebola si istá či dôvodom bol človek z minulosti, ktorý sa tu zjavil z ničoho nič alebo to, že bude mať Bastianovi čo vysvetľovať.

Bastian jej bez slova pomohol odniesť chlapca do jej bytu a položil ho na gauč. Ona ho potom prikryla dekou a cúvla o niekoľko krokov dozadu akoby sa bála, že sa zobudí a napadne ju alebo čo. Tvár mal pokojnú, no viečka silno pritisnuté.

,,Čo sa tu deje, Raelyn?" opýtal sa jej Bastian pokojným hlasom, ktorý zatiaľ stál opodiaľ a nespúšťal z nej zrak. Raelyn si povzdychla a otočila k nemu.

,,Rider zmizol, keď som mala šestnásť. Mali sme dobrý vzťah, staral sa o mňa," začala a Bastian ju pozorne počúval. Raelyn sa nervózne hrala s rukávom od rifľovej bundy.

,,Bol mi bratom, kamarátom a otcom. Čím som bola staršia, tým viac sa veci okolo mňa komplikovali a kazili. Začal fetovať, brať drogy. Dozvedela som sa to však až po tom, ako odišiel. Nečudujem sa, že to nezvládol a ušiel. Nakoniec, urobili sme tak všetci z našej rodiny. Nevyčítam mu to, nemám čo. Staral sa o mňa šestnásť rokov. Aj on mal právo na život. Dúfala som však, že si nezvolí túto cestu." Pri poslednej vete sa Raelyn opäť pozrela na chlapca ležiaceho na pohovke a pri pohľade na neho ju pichlo pri srdci. Všetko, čo povedala bola pravda. Nehnevala sa na neho. Chápala ho. Tak ako ona, aj Rider sa snažil dostať zo spárov bolesti. Až príliš trpel, potreboval utiecť.