Nič lepšie už nepríde

Tridsaťdva

Vec, v ktorej bola Raelyn dobrá už ako dieťa bolo nič si nevyčítať. Vždy keď urobila nejaký prúser v škole, dostala päťku, niekoho urazila alebo niečo vyviedla doma, nevyčítala si to. Vždy si v hlave opakovala, že v tej chvíli urobila práve to, čo cítila, že to už nezmení, že sa svet nezrúti. Nemala problém niekomu ospravedlniť sa, ak to myslela vážne. Veľakrát sa totiž stalo, že konala a vravela skôr ako premýšľala. Rider s Vivien to vedeli. Niekoľkokrát sa stalo, že terčom Raelyninho podrezaného jazyka sa stala práve Vivien. Často sa jej to, čo jej Raelyn povedala aj dotklo. Keď sa tak stalo, Raelyn aj tak nikdy svedomie nehrýzlo. Áno, povedala jej prepáč, potom sa to však zopakovalo. Ani jedna na to však nekládla príliš veľkú váhu. Ich životy boli ťažké aj bez toho, aby prišli jedna o druhú.

Prvé výčitky, ktoré kedy pocítila, okrem tých keď si kvôli nej Rider rozbil hlavu o skrinku v kuchyni, keď mala dvanásť, boli až tie po nehode. Prvé dni po prebudení v nemocnici s nikým neprehovorila. Nechcela si vziať lieky, museli ich do nej tlačiť nasilu. Nejedla, nepila. Prvý človek, s ktorým tam prehovorila bol doktor Grant. Psychiater, ktorý za ňou chodil trikrát do týždňa po celú dobu, čo tam bola. Až na jeho štvrtej návšteve mu povedala, že sa neznáša. Že chce zomrieť. Nestačil ani poriadne vojsť do jej izby, jej už tiekli slzy a hovorila, ako sa nenávidí. Hovorila mu o tom, ako ju bolí srdce. Ako ju to vo vnútri trhá na kusy. Ako veľmi si vyčíta, že kvôli vlastnej sprostosti prišla o samú seba.

Keď ju po ôsmich týždňoch konečne prepustili z nemocnice domov, s terapiami pokračovala. Nikdy to nevyslovila nahlas, no práve doktorovi Grantovi vďačí za to, že tu ešte stále je. Sama by to nezvládla.

Druhý krát ich pocítila až teraz pri Bastianovi. V okamihu, keď za sebou zatvoril dvere, celú ju pohltili. Chcela sa za ním rozbehnúť, chytiť a zostať pri ňom už navždy. Vedela však, že to nie je možné. Nie, pokiaľ k nemu nebude úprimná. Ju však ešte viac okrem toho, že mu ublížila, bolel fakt, že on nie je len tak niekto. Je to človek, ktorý ju ľúbi. Jeho srdce mala v dlaniach a ona ho drvila. A tým drvila aj to svoje.

Po jeho odchode ešte hodnú chvíľu len stála v predsieni, pozerala sa na dvere a slzy jej máčali líca. Rozplakala sa. Takmer okamžite ako sa v byte ocitla sama. Trvalo jej celý zvyšok dňa, aby sa dala dokopy.

Lydia sa domov vrátila až večer. Raelyn našla ležať na gauči dívať sa na nejaký film, ktorý išiel v televízii. Premáhala sa, či má urobiť to, čo chcela už pár dní. Nechcela riskovať, že by sa na ňu hnedovláska nahnevala. Potom to však riskla a sadla si na kreslo blízko gauča oslovujúc svoju kamarátku. Raelyn sa na ňu neotočila ani nepozrela, z úst jej vyšlo niečo podobné zahmkaniu.

,,Musíme sa porozprávať," oznámila jej Lydia. Raelyn na to najprv nereagovala, potom však naširoko otvorila oči, keď si uvedomila, o čom sa s ňou chce Lydia rozprávať.

Povedal jej to.

Bastian jej povedal o Riderovi. Ba čo viac. Možno jej povedal aj o jej mame a tej nehode.

Raelyn sa po pár sekundách vytiahla do sedu a nervózne sa natočila na Lydiu. Ta sa na ňu dívala prísnym pohľadom s nekompromisným výrazom v očiach. Naznačovala tým, že sa Raelyn tomuto rozhovoru nevyhne. Lydia z nej mala v pláne dostať všetko, čo chcela.

,,O čom?" opýtala sa jej Raelyn akoby o ničom nevedela. Lydia sa zamračila a nahlas vzdychla.

,,Čo sa to s tebou poslednú dobu deje? Si smutnejšia ako inokedy. Áno, najprv som sa do toho nechcela starať, ale už sa nemôžem pozerať na to, ako sa mi strácaš pred očami." Raelyn v tom momente spadol kameň zo srdca. Ak by povedala, že sa jej neuľavilo, klamala by.

Lydia nič netušila. Lydia nič netušila, opakovala si v duchu.

Jej čas zatajovania sa však pomaly, ale isto krátil. Čím dlhšie to naťahuje, tým prudší náraz to bude. A ona to veľmi dobre vedela. Keď sa pravda prevalí, nestratí len Bastiana, ale aj ju. A chalanov.

,,Tak? Vieš, že mi môžeš dôverovať," ozvala sa Lydia, keď Raelyn mlčala na jej vkus až príliš dlho. Raelyn prikývla. Vedela, že jej môže veriť rovnako ako vedela, že môže veriť Bastianovi.

Jej vnútro sa trhalo na dve časti. Jedna jej časť jej chcela povedať všetko, všetko od jej narodenia. O tom, ako sa o ňu rodičia nestarali. Ako bol jej otec zapletený do nelegálneho predaja áut, ako okrádal firmy, do ktorých chodil ako obchodný partner a ich doma bil. Ako jej mama začínala piť, až alkoholu podľahla úplne a nakoniec prišla o prácu. Ako sa o ňu Rider staral, no nakoniec kvôli všetkému, čo sa u nich doma dialo začal hľadať niečo, čo by mu pomohlo zabudnúť, až to našiel v drogách. Ako o neho následne kvôli drogám prišla. Ako prišla o Vivien. Ďalšiu osobu, ktorá pre ňu bola dôležitá. Ako ostala sama. Chcela jej povedať aj o pretekaní a havárii, kvôli ktorej musela skončiť a kvôli ktorej teraz kríva. Druhá časť nej jej to však nedovolila. A tú časť neznášala, preklínala ju za to, ako silno v zovretí ju má a ona sa nemôže dostať von. Nemôže povedať pravdu. Nie sama od seba.

,,Havarovala som," šepla po niekoľkých, snáď nekonečných sekundách ticha. Lydia ju ledva počula. Skôr ako sa však stihla čokoľvek opýtať, Raelyn pokračovala.

,,Včera to boli dva roky od tej nehody. Opila som sa a sadla na motorku." Raelyn sa na Lydiu nepozerala, ak by tak urobila, nemala by silu ďalej pokračovať. Nechystala sa jej povedať všetko, to rozhodne nie. O tej nehode jej však musela povedať s niekoľkých dôvodov. Jeden z nich bol, že ak jej to povie, Lydia jej dá pokoj a nebude sa už na nič vypytovať. Druhým dôvodom bolo to, že jej musela nejako dokázať, že jej verí.

,,Potom som sa prebudila až v nemocnici. Rany sa zahojili. Krívania som sa však už nedokázala zbaviť."

V miestnosti zavládlo ticho. Raelyn jej už nemala alebo skôr nemohla, nič viac povedať. Lydii to však stačilo. Na začiatok. Hnedovláska ani netušila, ako veľmi to pre Lydiu znamená. Tých pár viet, ktoré jej o sebe prezradila.

Lydia jej na to nepovedala nič. Sedela ešte niekoľko sekúnd. Potom sa postavila a podišla k Raelyn, vedľa ktorej si sadla. Následne ju len vtiahla do tuhého objatia, čo Raelyn síce vôbec nečakala, rozhodne jej to však padlo vhod. Nútila sa neplakať, aj tak si však jedna slzička našla cestu von. Stihla ju však zotrieť skôr, akoby si ju Lydia mohla všimnúť.