Nič lepšie už nepríde

Tridsaťtri

Jeden hlboký nádych. Druhý. Tretí. Sedela v teple svojho auta ešte niekoľko minút, až potom otvorila dvere a vystúpila. Bol začiatok nového týždňa a ona sa konečne po niekoľkých dňoch ocitla na dráhe. Úprimne, vôbec sa jej tam nechcelo. Jediná vec, ktorá ju ráno nútila vstať z postele a prísť bol fakt, že má dnes Spencer lekciu. Inak by ostala doma a zavolala Rickovi s nejakou hlúpou výhovorkou v podobe, že na ňu niečo lezie. Ale myšlienka na to, že uvidí Bastiana ju ráno nakopla do zadku a ona telefón, v ktorom už vytáčala jej šéfa položila naspäť na nočný stolík.

Do obedu robila všetko pre to, aby sa zamestnala a nemyslela na Bastiana tak, ako to robila vo štvrtok, piatok a aj celý víkend. Niekoľkokrát mu už chcela zavolať, párkrát sa už dokonca aj obúvala, že ide za ním, vždy to však skončilo rovnako. Rozmyslela si to. Vedela totiž, že ak by za ním prišla a on jej otvoril dvere, že ak by jej aj telefón zodvihol, nevyšlo by z nej nič. Bola z toho už zúfalá. Chcela sa zbaviť strachu alebo hocičoho, čo jej bránilo v tom zdôveriť sa mu. Neviditeľná ruka jej však zakrývala ústa a ona sa jej nedokázala zbaviť.

Krátko poobede ju Leo sám poprosil, aby mu prišla pomôcť s jeho motorkou a potom ju s ňou aj ísť vyskúšať. Raelyn to prekvapilo. Áno, boli už v postate uzmierení, aj tak jej to však prišlo zvláštne. Po krátkom zaváhaní však súhlasila. Veľmi sa počas toho nerozprávali. Raelyn sa ho opýtala, ako to ide s Lydiou a vtedy sa na chvíľu rozhovoril, potom však opäť zavládlo ticho. Vôbec však nie nepríjemné. Raelyn sa musela nad Leom usmiať, vtedy keď vravel o jej spolubývajúcej. Mal ju rád. Videla to na ňom, keď o nej rozprával, videla mu to v očiach. Mal totiž taký pohľad. Presne taký, akým sa kedysi pozeral na ňu. Tá myšlienka ju udrela, akoby jej niekto strelil facku.

Ľúbil ju. Leo ju ľúbil a ona sa ho zbavila ako sa zbavuje smetí. Úsmev, ktorý jej vtedy zdobil tvár rázom pominul. Chvíľu sa odhodlávala či má povedať to, na čo myslí, potom však uznala, že je to správne. Leo si zaslúži vysvetlenie. Zaslúži si vedieť, že to všetko bola jej chyba. Že on bol pre ňu až príliš dobrý.

,,Prepáč mi," prehovorila a chrbtom sa oprela o stenu vedľa stojana s náradím blízko Lea, ktorý bol sklonený k motorke.

,,Čo ti mám prepáčiť?"

,,To, že som ťa vtedy bez vysvetlenia odstrčila a správala sa k tebe ako," Raelyn nevedela nájsť správne slová. Leo sa však uchechtol a doplnil ju, ešte stále trochu vyvedený z miery jej nečakaným ospravedlnením.

,,Ako k hovnu?" Raelyn si povzdychla.

,,Áno. Je mi to ľúto. Nezaslúžil si si to. Bolo toho na mňa až príliš veľa a-"

,,Je to za nami, Rae. Naozaj sa mi to už nechce riešiť." Aj tá Leova dobrá nálada bola celkom fuč a začínal byť podráždený. Áno, bolo to za nimi a on sa cez to preniesol. Raelyn však chápala, prečo mu stále bolo nepríjemné o tom hovoriť. Nemala však v pláne vzdať sa.

,,Ja ti to musím povedať. Chcem ti to povedať," dívala sa na neho tak intenzívne, že to Lea donútilo prestať šupať do motorky a postaviť sa. Raelyn počkala kým sa na ňu pozrel, až potom pokračovala.

,,Vieš, že s mojou rodinou to išlo dolu vodou posledné roky pred tou nehodou a jediná vec, ktorá ma držala nad vodou bol motokros. Bola to jediná vec, ktorá ma nútila myslieť si, že môj život nie je až tak v troskách, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Keď som havarovala," odmlčala sa na dlhšiu dobu. Leo po celý čas mlčal. Uvedomoval si, aké ťažké to pre ňu muselo byť. Nie len vtedy, ale aj teraz.

,,Skrátka, časť mňa som tam vtedy pochovala. A ja som si to tak veľmi vyčítala, tak veľmi som sa nenávidela, že som začala nenávidieť celý okolitý svet. Na všetko a na všetkých som zanevrela. Vrátane teba. A to mi je ľúto zo všetkého najviac. Chcel si mi pomôcť, no ja som bola až príliš ranená na to, nechať ťa. A tak som zranila aj teba. Nezaslúžil si si to. Prepáč mi," dokončila svoj monológ a čakala na chlapcovu reakciu. Leo sa po niekoľkých sekundách pohol a Raelyn nevedela, čo chce urobiť, až kým ju jeho svalnaté ruky neuväznili v objatí. Vtedy si s úľavou vydýchla.

,,Ja som to chápal, ale bol som naštvaný a navyše, zlomila si mi srdce," vydýchol jej do vlasov.

,,Ja viem. Ale ako by to pokračovalo ďalej? Spávali by sme spolu alebo?" Leo konečne povolil zovretie a ona sa vymotala z objatia.

,,Vieš, že som ťa ľúbil. Bol by som s tebou chodil aj cez to, že nám to v posteli vôbec neklapalo." Raelyn sa zasmiala a po chvíli sa zasmial aj Leo. Potom sa obaja vrátili k práci, tentoraz však miestnosť nesprevádzalo ticho. Jeden druhého sa pýtali blbosti a vyzerali ako najlepší kamaráti. Vtedy sa medzi nimi už úplne a nadobro prelomili všetky ľady. A Raelyn mohla dať aspoň za touto kapitolou z jej minulosti finálnu bodku.

Keď sa blížila tretia hodina poobede, Raelyn stála pred šatňami a nervózne pocupkávala na mieste vyčkávajúc bratov Starkovcov. Nikdy predtým na Spencera nečakala pri šatniach, nechcela však riskovať, že by sa s Bastianom minula. Prešli ďalšie tri minúty, keď konečne uvidela Spencera kráčajúc vedľa vysokej postavy svojho brata. Raelyn sa pri pohľade na neho rozbúchalo srdce a ona si nebola istá či preto, ako veľmi ju Bastian priťahoval alebo od strachu z toho, čo bude nasledovať. Bastian si ju všimol, keď prešli cez hlavné dvere a aj on znervóznel, nechal si však rovnaký pevný výraz.

,,Ahoj, Rae. Ako sa máš? Bastian je už na odchode, chcel sa len ísť spýtať Ricka, či by sa zajtra mohla prísť naša mama pozrieť na moju lekciu. Vravel som mu, že bude stačiť, ak sa to ja spýtam teba, no neveril mi," rozprával Spencer už odkedy vošiel dovnútra. Na rozdiel od jeho staršieho brata, jemu na tvári trónil široký úsmev, ktorý bol na milimeter rovnaký ako ten Bastianov.

,,Samozrejme, že môže. Rick to vravel už minule," povedala mu, no pohľadom stále visela na chlapcovi, ktorý sa jej tak veľmi dostal pod kožu.

,,Vidíš, vravel som to." Spencer sa hrdo pozrel na Bastiana, ten však takisto nehľadel nikam inam, len na hnedovlásku.

,,Fajn. V tom prípade sa vidíme o hodinu a pol," povedal Bastian a otočil sa na odchod.

,,Spencer, choď sa prezliecť, počkám ťa tu." Spencer na Raelynine slová len prikývol a vošiel do dverí s nápisom šatne. Raelyn sa potom vybrala za Bastianom, ktorý už vychádzal von.

,,Naozaj? Budeš ma ignorovať?" opýtala sa ho, keď si ju nevšímal a rýchlym krokom pokračoval v ceste k svojmu autu.

,,A čo iné by som mal robiť?" opýtal sa jej, no nezastavoval.

,,Zastaviť a počúvať ma?" povedala, no vyznelo to skôr ako otázka. Na jej prekvapenie to zabralo a Bastian naozaj prestal kráčať a prudko sa otočil jej smerom.

,,A čo presne mám počúvať? Ďalšie klamstvá? Alebo si sa mi konečne rozhodla povedať mi pravdu?"

Raelyn sa zasekla v pohybe a v hrdle jej úplne vyschlo. Ostala na neho hľadieť neschopná prehovoriť. To, ako sa na ňu díval bolo akoby sa jej kúsky skla zabodávali do kože. Bolelo to.

,,Musíš pochopiť, aké ťažké to je," šepla.

,,Doriti, Raelyn, ja chápem, že tvoj život nebol ako z rozprávky a som pripravený na všetky sračky, ktoré sa ti stali. Ja som ti o tých mojich povedal. Chápem, že je pre teba ťažké o tom hovoriť, ale už to skrátka dlhšie nevydržím. V poslednej dobe sa o tebe dozvedám len to, že si mi klamala po celý čas. Čo z toho bolo skutočné? Tá nehoda, aj to je lož? Alebo to, že ťa nestratím?"

Raelyn mlčala nevediac, čo povedať. Bastian bol už druhý chlapec v poradí. Najprv to bol Leo, ktorému zlomila srdce a teraz to bol Bastian. A jej kvôli tomu praskalo to jej.

,,Nič mi nepovieš. Zase," Bastian sa uchechtol a potom pokrútil hlavou. Na päte sa otočil a mal v pláne pokračovať v ceste, jej ruka obkrútená okolo jeho zápästia mu v tom zabránila.

,,Prosím," vyriekla a v jej očiach mohol vidieť črtajúce sa slzy.

,,Aj ja som ťa prosil."

Pomaly, ale isto sa blížime ku koncu. Už len zopár častí, tak to so mnou vydržte.