Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Svadba alebo pohreb?

...Po úspešnom ukončení tretej knihy a vaším nápaditím ohlasom, komentárom

a skvelým nápadom, pokračujeme štvrtou časťou...

...K tvorbe sa pridá aj reálny Adrián, no jeho úseky budú poznať neskôr,

začiatok som ešte tvorila sama...

♥ ... Príjemné čítanie ...♥

Po nedávnych udalostiach čo sa stali, som sa šťastne zamiloval. Mám predsa vek na to a to 25 rokov. Svadbu som tiež plánoval, no stal sa z toho pohreb. Rodičia mi umreli spolu s Karoinou mamou. Zostal som sám. Ak nepočítam Dimitriho s Rozou a ich maličkým synom. Sedím na ich manželskej posteli a rozmýšľam. Prečo som ich nevedel zachrániť. Všetko v tejto izbe mi ich pripomína. Veď je to ich izba. Viem, že sa to nepatrí, no skúmal som pracovný stolík. Hľadal som čokoľvek, aby som si ich trochu priblížil. Ani jeden mi nerozprávali o svojej minulosti. Niečo som nahmatal v zásuvke stolíka. Odlepil som pásku a vytiahol to. kľúč? K čomu? Potiahol som celý stolík k sebe o meter bližšie k dverám. Železné dvierka. Skúsil som kľúč. Hneď pasoval. Odomkol som, preliezol dnu a videl som si akurát na nohy. Vytiahnuc mobil som si odblokoval obrazovku a zapol baterku. Najprv som sa zľakol. Na moment som uvidel rodičov. Rýchlo som zamrkal očami a pozrel sa znova. Uvidel som schody vedúce dolu. Uvidiac stolík, som skúsiac potiahol zásuvku v tomto stolíku. Našiel som tam tri listy. Každý mal iné označenie príjemcu. Pre synčeka, z čoho som usúdil, že to bol otec. Zobral som list do ruky, otvoril obálku a vytiahol papier s krásnym písmom. Začal čítať:

„Drahý synu, teraz keď čítaš tento list, som zrejme na onom svete. Určite máš veľa otázok, ktoré som ti nezodpovedala, keď som bola živá. Či už ohľadne otca, môjho zostávania po jeho boku, lásky k tebe, i keď na začiatku tvoj otec nebol zlý. Zmena nastala, keď si sa narodil. Nepovedala by som, že ťa nenávidí, ale čas tvojho príchodu bol neplánovaný. Priam zúril na to, že som si dovolila zostať tehotná. No ja som sa na tvoj príchod tešila. Do tvojich piatich rokov bolo všetko v normále a poriadku. Teda aspoň som si to myslela. Každý vedel, že ma tvoj otec podvádza s hociktorou, ktorá mu dá. To som pretrpela, i keď ma zraňoval. Milovala som ho, no potom som lásku obrátila k tebe. Venovala som sa viacej tebe. Keď prišiel každýkrát otec domov, bol buď ožratý lebo nasraný a potreboval to zo seba dostať. Preto som si to odniesla po každé ja. Nezniesla by som a ani nedovolila, aby sa ťa čo i len dotkol. Si predsa môj milovaný syn. Vedela som, že ma raz dobije k smrti, no i tak som sa nezmohla ujsť. Viem, že by ma našiel aj teba a popravil nás. Som šťastná, že si sa mi narodil. Ďakujem ti za každú chvíľu v tvojej spoločnosti, zážitky, sny, tvoj úsmev a dobré srdce. Viem, že si silnejší než ja a utečieš. Ďaleko, aby ta nenašiel a keď nastane zlom, že by sa ťa pokúsil zabiť. Bráň sa, bráň sa zo všetkých síl, kvôli sebe, kvôli mne, lebo ja som to nedokázala. Nájdi si dievča, ženu, ktorú budeš milovať a vážiť si ju. Založ si rodinu a ochraňuj ich. Buď lepší než ten grázel, čo sa nemôže nazývať tvojím otcom."

                                                                                                              „S láskou Mama
                                                                                                                                     Milujem ťa synček... "

Po dočítaní som si uvedomil, že moja babička z otcovej strany mala veľmi dobré srdce, no jej sny a lásku zničil jej manžel. Cítil som slzy na lícach, no musel som otvoriť ďalší. Ten som si pamätal, dal mi ho Adrián. Mal som ísť hneď za tebou a otec by nebol nahnevaný, no teraz je to jedno. Musím si to prečítať. Otvoril som obálku s tvojím menom mama. Vytiahol som list s úhľadným písmom a začal čítať: