Angels and demons

1. Bar

Stretnutie

1.

Nikdi som niako neverila na upírov či vlkodlakov a už duplom nie na anielov ale všetko sa mení. Všetko sa zmenilo jednu noc ked som bola s kamarátkami v bare a tam som spoznala ich, upírov no nie obyčajních ale takích ktorí mali na starosti chrániť svet čo sa im aj dlho darilo až kím sa jeden z nich nerozhodol že on radšej svet ovládne ako by ho mal chránit . A od vtedi s ním bojovali. Vojna trvala 2 000 rokov a za tial si stihol Edvard (tak sa volal ten čo ich zradil) nazbierať armádu. V ktoraj boli Démoni,vlkodlaci ktorí sa rozdelili na dve časti jedni bojovali za dobro a druhí za zlo,a taktieš upíri no a niektori anieli. Vojta trvá stále.Všetci čakajú na zrodenie aniela ktorí bude napoli démon a napoli aniel najsilnejší na svete.Tak to predpovedali proroci.

,,Pretty prosím ťa môžeš aj mňe objednať jedného kapitána morgana a k tomu kofolu diki." „Ok dáte si ešte niekton niečo." „Hej ja si dám to isté."Povedala Daniele. „Aj ja si dám." Ozvala sa Nikol. „A viete ča tak si dám aj ja." odpovedala Lilien. „ Ách fajn takže si všetki dáme kapitána morgana a kofolu a niekto ešte niečo? Valentine chceš ešte dačo?" „Nie ja už nič ." „Tak fajn lebo potom si to pojdeš objedna sama." „Dobre dobre ale mohla by si už koneče objednť to pitie som smednáá!" „Ách idem ved už idem."

Asi o 5 minút prišla Pretty s piatimi pohármi kapitána morgana a piatimi pohármi kofoli. „Tak dámi nech sa páči vaše pitie ." „Óóó dakujeme." „Máte začo!" Zažartovala Pretty. „Baby musím ísť na WC neže mi to vipijete." „Jasné jasné neboj nevipijeme všák babi." Odpovedala mi so smiechom Daniele a pri tom žmurkla na dievčatá. Už som sa zberala že idem ne vecko keď ma zastavila Lili. „Počkaj aj ja musím ísť." „Hej tak aj ja idem." Ozvala sa Nika. „Babi počkajte nás tu tak ideme aj my na to Wecko." „Ok nebojte čakáme vás tu."

Spolu sme sa pobrali na druhú stranu baru. Bolo to celkom tažké pretože sme sa museli pretlačit cez dav tanečníkov. Ked sme sa konečne dostali na druhú stranu namierili sme si to do prava cez dlkšiu chodbu.

Bolo na nej pár ludí ktorí sa tlmene zhovárali. Prišli mi nieko divne ale nevedela som prečo. Boli celkom normálni. Až na tie ich bledé tváre. Jedno dievča sa práve obrátilo a odišlo. Ked išla okolo nás zvlášne sa na nás pozrela. Všimla som si ako sa jej zalesklo v očiach. Hned za nou išlo ešte jedno dievča a jeden chlapec, aj oni boli niaki zvláštni a taktieš sa im zalesklo v očiach ked išli okolo. Na chodbe ostali už len štiria chalani. Ked sme prišli blišie všimla som si ich tváre, mohli mať niečo okolo dvadsiatich.

Prešli sme okolo nich a išli na koniec chodbi. Ked sme vošli na wecka boli úplne prázdne. Boli tu štiri kabínky. Každa sme do jednej vošli.Ked som višla z kabínky zhaslo sa svetlo. Nič som nevidela len počula zvláštni šuchot za mnou. Po chvíli som počula ako sa otvorila niaka kabínka. Vichádzalo snej aspon niake svetlo.

„Do čerta to čo tu je taká tma? Vipla si svetlo alebo čo."Zanadávala si Nika. „Čo ja jasom len višla a o chvílu sa viplo svetlo."Bránila som sa. „Héj čo sa hráme na skovki alebo na slepú babu? Sory babi ale ja som na to už velká takže by ste mohli zapnút svetlo nie." Ozvala sa Lili.„No aj by sme zasvietili ale nejde to. A neboj aj my sme na tu už veľké." Zasmiala som sa. Zrazu bolo počut ten istí šuchot ako aj pred tím ale teras sa ozýval niekde za Nikou. „A toto čo bolo." Spítala sa Nika kludním hlasom, teda pokúšala sa o to ale aj tak nezamaskovala napetie ktoré v nom mala. „To ide z vonku čo nebodaj sa bojíš?"Zasmiala som sa aby som uvolnila napetie ktoré tu bolo. Aj ked som mala menší strach pretože len tak ked sa vipne svetlo a potom to šuchotanie to nieje normálne. Pomali a opatrne som sa vydala k stene. Oči si už zvikli na šero ktoré tu bolo ale aj tak som vydela zle.Pomali som sa vidala k dverám nebolo to tažké kedže som sa držala steni. Prutko som zastala ked som zacítila chlad na mojom krku.Bolo to ako kebi mi niekto díchal na krk no babi to neboli a okrem nich tu nikto nebol. Ríchlim krokom som prišla k dverám a zasvietila svetlo. Mala som pravdu okrem nás troch tu nikto nebol. Nič som nepovedala len prišla k umívadlu a umila si ruki. Babi urobili presne to isté. Višli sme zo záchodov.

Na chodbe boli stále ti štiria chalani ale teras sa nerozprávali ale len opierali o stenu. Až teras som si všimla ich tváre. Jeden mal krátke čierne vlasi a spredu boli trochu blond, zvláštni účes ale v pohode. Druhí mal hnedé vlasi o niečo dlkšie než ten prví bol celkom sexi a ten jeho neporiadok na hlave bol dokonalí,práve niečo robil s mobilom.Další mal blond vlasi a tak tieš sa hral s mobilom. A poslední mal príliš krátke hnedé vlasi a aj ten niečo robil s mobilom. Vlasne všetci niečo robyli s mobilmi. Ked sa zrazu zjavil niaki chalan . Až teras som si uvedomila že to bol ten isti chalan čo pred chvílou odišiel.

Mal kučeravé tmavo hnedé vlasi. Mal na sebe čierne rifle a biele tričko. Ked vošiel na chodbu pohlad mu padol na tích chalanov a hned na to na nás, ked zistil že sa pozerám jeho smerom hned odvrátil zrak.

Zrazu sa ozval „Louis,Naill potrebujem vašu pomoc." Hned ako dopovedal sa jeho smerom vibre blondiek a ten sexi chalan z hnedími vlasami. Ostatní dvaja tam ostali stát a pokračovali v práci s mobilmi. Neviem prečo si vibrali práve toto miesto ale bolo to asi kôli zadním dverám ktoré sa tu nachádzali. Ako som povedala niečo sa mi na nich nepozdávalo. Prestala som si ich všímat a vibrala som sa k našmu stolu.

Ked sme prechádzali okolo nich jeden sa prestal hrat s mobilom a pozrel na nás (mal krátke čierne vlasi s predu boli trochu blond). Prešli sme okolo nich a zamierili k stolu. Ked sme od nich boli daleko na to aby nás počuli Lili sa ozvala.

„Všimli ste si ich boli fakt zvláštni a tie ich bledé tváre." „Hej všimli ale musím povedat že neboli na zahodenie hlavne ten blondiak." Odpovedala Nika. „Ááách Niki ti nemyslíš na nič iné." zasmiala som sa. Ked sme už boli blízko naších stolou do mna niekto narazil.