Trpasličie dedičstvo

15.

     Heznak si všimol jej rozrušenie a i napriek tomu, že si dal jasnú úlohu vyhýbať sa zbytočnému kontaktu s ňou, nemohol sa tomu prizerať.
     ,,Spýtam sa to rovno, kde je problém?" opýtal sa tichším hlasom a držal si jej tempo.
     ,,Mám pocit, že nás niekto prenasleduje."
     ,,To je nereálne, Arachne, si len unavená a tlačí ti to na mozog, vidíš aj to, čo tu v skutočnosti nie je," povedal Heznak so štipkou sarkazmu.
     ,,Ale ale, z najkrajšej duše je zrazu blázon?" zarazila sa a zrýchlila do kroku. Heznak len zúfalo utekal za ňou. ,,Prestaň s tým, myslím to vážne."
     ,,Keď poviem, že sa mi niečo nezdá, mám na to dôvod, nemyslíš?" povedala s falošným úsmevom a zastala. Spolu s ňou zastali aj všetci ostatní.
     ,,Nemyslíte si to všetci?! Chcela som vám snáď niekedy zle? Klamala som vám?"
     ,,Arachne, nie, neklamala," prevrátil Heznak očami a neodpustil si hlasný smiech.
     ,,Čomu sa smeješ, prcek?" nechápala Arachne. Heznak k nej pristúpil a keď to najmenej čakala, oblapil ju a päsťou jej pošúchal vlasy, ktoré sa okamžite zelektrizovali. 
     ,,Héééj, prestaň!" bránila sa Arachne a už nedokázala byť dlhšie vážna, začala sa smiať akoby rozum stratila. Trpaslíci sa len nechápavo pozerali jeden po druhom a mykali plecami. Heznak sa nesprával ako kráľ, ale ako dieťa, ktoré prechádza do obdobia puberty a Arachne, to nemalo prirovnanie. 
     ,,Ja ti to vrátim!" skríkla, keď Heznak skončil s provokovaním a postavil sa opäť do pozície hlavy družiny. Vodca trpaslíkov sa na jej slová len smial a škeril. Robilo mu do určitej miery radosť, keď mohol čarodejnici robiť zle, lebo vždy, keď sa snažila byť krutá a nemilosrdná, zakaždým vyzerala ako krpaté šteňa, čo sa učí štekať. Prišlo mu to roztomilé a nesmierne smiešne.
     Skupinka trpaslíkov a jednej čarodejnice sa posunula zas o niečo ďalej. Arachne šla na konci, pretože sa musela uistiť, že ich nikto nesleduje a nepozoruje každý ich krok. 
     ,,Pozrite, tam sa cesta začína ťahať cez skalnatú vyvýšeninu," ukázal prstom Malon a hľadel vpred.
     ,,Začiatok Sliznatého údolia," povzdychla si Arachne a dvihla svoj zrak k blízkemu cieľu. Keď ich nohy vkročili na skalnatú pôdu, uvedomili si, že skaly sú skutočne zradné a pomerne kĺzavé. 
     ,,Keď budeme schádzať z tejto vyvýšeniny do údolia, dávajte si pozor, skaly môžu byť neprajné," upozornila svojich priateľov a vybrala sa do údolia ako prvá. Idur dvíhal obočie od údivu. ,,Tá si teda trúfa, nahrádzať Heznakovu pozíciu." I na Heznakovej tvári bolo vidno mierne rozrušenie, ale neprekážalo mu to. Jemu samotnému to dodalo väčšiu odvahu. Vôbec, celková prítomnosť jeho milovanej čarodejnice mu dodávala silu ísť ďalej a to i vtedy, keď bol unavený na smrť. Tak rád by jej dal najavo to, ako veľmi ju má rád a záleží mu na nej, no bez pomoci slov. Chcel urobiť niečo, čo by ju pripravilo o všetky slová a pochopila by, že to s ňou myslí vážne. Teraz však určite na to nebol vhodný čas a ani miesto.
     Idur zjavne nepočúval, čo mu Arachne pred krátkou chvíľou povedala a nebezpečne rýchlym krokom sa rútil dolu údolím.
     ,,Idur, spomaľ," skríkla po ňom hneď, ako si ho všimla.
     ,,Čoho sa tak hrozne bojíš?" vysmial ju a ako sa dalo čakať, neuposlúchol ju.
     ,,Poslúchni ju, blázon," rozzúril sa Heznak a vrhol na mladého trpaslíka prísny pohľad, pričom keby pohľad dokázal zabiť, tak by Idur nemal šancu prežiť. Čoskoro však Idur na svoju neopatrnosť takmer doplatil životom. Pod nohami sa mu zošmykla skala a keby ho Heznak nestihol chytiť zozadu za kožušinový golier, padol by dolu ako odpílený starý strom. Skaly by z neho stopercentne urobili niečo podobné omelete. 
     ,,Chorý hlupák," skríkol naňho Heznak a od hnevu mu vrazil facku. ,,Máš šťastie, že ťa poznám a vedel som, že ťa tvoja hlúposť prinesie do ohrozenia."
     ,,Dúfam, že vy ostatní máte aspoň o štipku viac rozumu," prevrátila očami Arachne, až sa jej skoro odkotúľali kdesi preč. Idur sa cítil strašne trápne a hanbil sa ako pes. Bolo to vidno na jeho očiach, ktoré sa leskli ako potok v lese a jeho tvár chytala všemožné odtiene.

     Po skalách schádzali približne dvanásť minút, Po dvanástich minútach ostali stáť na veľmi vysušenej pôde, kde okrem suchej trávy nerástlo vôbec nič. I keď je pravda, že tam bolo zopár vysušených listnatých stromov, čo vyzerali viac ako vyhorené zápalky než stromy.

     ,,Kde sú tie háďatká?" zasmial sa Dupin a pozrel sa okolo seba.
     ,,Buďme radi, že tu nie sú," prerušila ho Arachne a rozhliadala sa okolím.
     ,,Zdá sa, že tu nič nie je," ohlásil Heznak a vydýchol si. Uľavilo sa mu, pretože nevedel, čo mohol čakať. Predkovia ich síce varovali, ale okrem červíkov v tomto údolí nebolo nič. Buď to vykapalo, alebo sa to presunulo na iné miesto, kde to o niečo viac srší životom.
     ,,Niet divu, že sa nikto nepoberá na juh, čím bližšie k nemu sme, tým divnejšie to je," povedal Pufin a zopol šnúrkou z nohavíc svoje vlasy do drdolu. 
     ,,Aby ti tie nohavice nespadli," rozosmial sa Heznak a pokrútil hlavou. Občas ho prekvapovalo, akí hlúpi trpaslíci dokážu byť.

     ,,Tu je tá tráva vyššia," začudovala sa Arachne, ako kráčala údolím. Dotkla sa jedného stebla svojou rukou a pokračovala dotykom skrz ostatné.
      ,,A? Zrejme tu bude lepšia hlina, tak urástla vyššia," povedal ešte stále urazený Idur a zatrepal hlavou.
     Čarodejnica sa odmietala nejak vyjadrovať k jeho správaniu a snažila sa zachovať si chladnú hlavu. 

     Heznak k nej pristúpil, venoval jej úsmev, ktorý dúfal, že ju udrží v lepšej nálade a vybral sa cestou skrz vysokú trávu. Čarodejnica šla hrdo za ním a trpaslíci ich nasledovali. Zdalo sa, akoby nenasledovali iba kráľa, ale aj Arachne. 

     ,,Už mám tej vysokej trávy naozaj plné zuby," zúril Heznak, ktorý bol rád, že vyšiel zo Zápoľanky a teraz kráčal ďalším prírodným porastom, ktorý mal až niekde ponad hlavu.

    ,,Mrzutý Heznak je späť," začala sa chichotať Arachne a štuchla do jeho ľavého ramena.
    ,,Teba prejde smiech, potvora," vyplazil na ňu jazyk a pre zmenu štuchol on do toho jej. Keďže šli rýchlejšie, ostatní trpaslíci išli pozadu a nevideli, čo sa deje. Videli iba vlniacu sa trávu a počuli tiché chichotanie.
     ,,Nemyslíte, že by sme mali spomaliť?" zastal Idur a bol celý červený. Trpaslíci znervózneli a ostali stáť ako stĺpy.
     ,,Však sa iba smejú, prečo stojíme?" nechápal starý Malon a kukal na Idura ako na božie zjavenie. 
     ,,No...Proste počkajme," ukončil Idur konverzáciu a snažil sa ignorovať to chichotanie, ktoré spred nich vychádzalo. Bolo by trápne, keby ich vyrušili pri nežnom mazlení alebo tak.

     ,,Chyť si ma!" smiala sa Arachne a bežala z miesta na miesto.
     ,,My trpaslíci nie sme zrovna najlepší v behu, prečo mi toto robíš?" povedal Heznak urazeným tónom, ale i napriek tomu sa za ňou rozbehol. Tráva sa vlnila sťa vlny rozzúreného brehu rieky a smiech bol čoraz hlasnejší.

      Po chvíli sa však Arachne stratila z Heznakovho dohľadu. ,,Arachne? Kde si?" Ostalo ticho. Do momentu, kým sa len kúsok od neho neozval jej hlasný výkrik.