Nič lepšie už nepríde

Tridsaťštyri

Utorok sa niesol v presne takej istej atmosfére ako pondelok. Raelyn bola nervózna, smutná a ranená. Mohla si však za to sama a ona to vedela.

Hodiny ubiehali a Spencerova lekcia, na ktorú sa mala prísť pozrieť aj Margaret s Bastianom sa neúprosne blížila. Raelyn sa nevedela dočkať, kedy tmavovlasého chlapca znova uvidí, potrebovala ho vidieť, zároveň sa toho bála. Čím dlhšie toto celé trvalo, tým viac sa mu vzdiaľovala.

Pár minút pred pol treťou, keď už očakávala ich príchod, stála v hlavnej hale obhrýzajúc si čierny lak z nechtov. Jej pozornosť na malú chvíľu upútal Rick s Mailom, ktorí sa zastavili pár metrov od nej pri veľkej stene s fotografiami. Až keď sa odstúpili si všimla, čo robili. Na stene, ktorú ináč nazývali aj galéria fotiek pribudla ďalšia fotka, tentoraz to bola fotka Lea z minulého závodu. Očami potom prebehla ešte pár ďalších fotiek. Predtým si ich nikdy nevšímala. Kedysi tam aj ona mala celkom veľa fotiek, donútila ich však Ricka zložiť. Ten najprv nechápal, prečo chce každú jednu spomienku na jej minulosť zahrabať pod zem. No rešpektoval jej rozhodnutie.

,,Čo tu tak postávaš, Davidsonová?" objavil sa vedľa nej Charlie s typickým úsmevom na tvári. Raelyn len mykla plecami. Charlie nasledoval hnedovláskin pohľad na galériu.

,,Je to škoda."

,,Čo presne?" opýtala sa ho, neistá na čo naráža. Charlie chvíľu premýšľal.

,,To všetko. Bola si dobrá. Je škoda tvojej kariéry. No aj toho, že si za tým všetkým spálila všetky mosty." Raelyn by sa ešte pred nejakým časom naštvaná otočila a odišla. Nemala rada, ak o tom niekto hovoril. Presne ako povedal. Za pretekaním spálila všetky mosty. Teraz však toho bolo veľa inak. Smutne sa usmiala.

,,V ten deň sa skončila veľká časť môjho života." Charlie chápavo prikývol.

,,Stále je to však súčasť teba. A musíš sa cez to preniesť, inak nikdy nebudeš šťastná. Predsa len, život máš len jeden. Musíš brať to, čo ti ponúka a nie žiť s myšlienkami na to, čo by bolo keby," povedal. Raelyn ostala ticho a rozmýšľala nad tým, čo jej povedal a keď otvorila ústa s cieľom mu na to niečo odpovedať, aj keď si v tej chvíli nebola úplne istá, čo presne mu ide povedať, skočil jej do reči.

,,Prišli Starkovci," oznámil jej, na čo sa hneď otočila k dverám a naozaj uvidela vchádzať Spencera a Bastiana, ktorý tlačil vozík, na ktorom sedela Margaret. Raelyn sa ešte rýchlo otočila smerom, kde stál Charlie, ten tam však už nebol a tak sa s mierne skrčeným obočím a myšlienkou na to, ako dokázal tak rýchlo zmiznúť, vybrala k nim.

,,Ahoj," oslovil ju ako prvý Spencer, ktorý aj hneď zmizol za dverami šatne.

,,Raelyn, drahá, rada ťa vidím," ozvala sa Margaret s vrelým úsmevom. Raelyn si nebola istá, či ju má objať alebo také čosi, vôbec nevedela či sa dostali v ich vzťahu až tam. Preto sa pokúsila o čo najúprimnejší úsmev. Potom sa zadívala na chlapca, ktorý stál za Margaret.

,,Bastian," oslovila ho a on sa na ňu až vtedy pozrel. Raelyn sa v tom okamihu na chvíľu zastavilo srdce.

Tak veľmi jej chýbal.

,,Raelyn," odpovedal a ju zamrzel tón jeho hlasu. Bol tak vzdialený a chladný. Margaret neušlo stúpajúce napätie medzi Raelyn a jej synom a nechápala, čo sa medzi nimi stalo, keď už vtedy na oslave si všimla, ako blízko k sebe majú. Taktiež nechápala Bastianovu pretvárku na tvrdého chlapa. Veľmi dobre vedela, ako na mäkko jej syn kvôli hnedovláske je.

,,Dlho sme sa nevideli. Ako sa máš?" prerušila ticho Margaret, ktorá sa rozhodla nestarať sa to záležitostí, ktoré sa jej netýkali.

,,Ujde to. Čo vy? Už ste vyskúšali piecť ten koláč, ktorý ste chceli?" opýtala sa jej Raelyn a Margaret sa spokojne usmiala. Potešilo ju, že Raelyn nezabudla na rozhovor, ktorý vtedy na oslave viedli.

,,Áno, nejako mi však nevyšiel. Teda, to som si myslela. Keď som o pár minút potom vošla do kuchyne, títo dvaja do seba hádzali už štvrtý kus," zasmiala sa Margaret, na čo sa musela usmiať aj Raelyn. Len Bastian tam stále postával a aj keď si po celý čas v aute vravel, že nebude Raelyn venovať vôbec žiadnu pozornosť, teraz z nej nedokázal spustiť oči. Tak veľmi bol na ňu nahnevaný, no tak veľmi mu na nej záležalo.

,,Môžeme," zjavil sa vedľa nich Spencer oblečený v kombinéze, čím definitívne ukončil konverzáciu nekonverzáciu, ktorú medzi sebou viedli. Všetci sa potom pobrali najprv do garáže, kde si Spencer vzal jednu z motoriek, cesta však trvala dlhšie ako obvykle, aby si mohla Margaret všetko dôkladne prezrieť. Potom nasledovala takmer hodina Spencerovho jazdenia. Zatiaľ čo bola Raelyn dolu na dráhe, Bastian s Margaret čakali hore, aby mali dobrý výhľad.

Po viac ako trištvrte hodiny Spencer dojazdil a potom sa spolu s Raelyn vybrali k jeho mame a bratovi. Teraz im však už robil spoločnosť Rick.

,,Už ste tu, výborne. Môžeme sa teda vrátiť späť do haly. Margaret by si rada pozrela galériu."

,,Môžem ísť aj ja?" opýtal sa okamžite Spencer.

,,Choďte, ja odnesiem motorku," prehovorila ako prvá Raelyn. Keď všetci súhlasili, ona sa vybrala smerom do garáže číslo dva zatiaľ čo oni štyria išli do haly. Raelyn odtlačila motorku na miesto, odkiaľ ju pred hodinou zobrali a potom sa vybrala smerom do haly za ostatnými. Po ceste stretla Maila, ktorý ju zahovoril. Začal sa jej vypytovať čosi o tých nových súčiastkach, ktoré dorazili v to ráno, ona však nemala tušenie, o akých súčiastkach hovorí. Chlapec jej začal opisovať, čo všetko v tých krabiciach bolo a jej to zabralo niekoľko pokusov, aby pochopil, že ona naozaj nevie, čo za súčiastky má na mysli.

Keď sa nakoniec predsa len dostala tam, kam mala namierené, už z diaľky videla štyri postavy pri veľkej stene prezerajúc si fotky. Spencer od nich postával trochu ďalej a zdá sa, že nepočúval, čo Rick hovorí Margaret a Bastianovi.

Bola od nich niekoľko krokov, keď zrazu Spencer vykríkol niečo, čo ju donútilo zastaviť sa na mieste a čo spôsobilo, že jej srdce začalo byť niekoľkokrát rýchlejšie. Nie však od vzrušenia, ale od strachu.

,,Pozrite, to je Raelyn! Páni, nevedel som, že pretekala. Dokonca vyhrávala." Všetky oči sa v tej chvíli otočili na Spencera. Ostali však na mieste. Ako prvý sa spamätal Bastian, ktorý sa troma dlhými a rýchlymi krokmi dostal k svojmu bratovi a pozrel sa na fotku, na ktorú Spencer ukazoval. Vzápätí na to sa otočil priamo na ňu. Raelyn nevedela, ako vedel že tam stojí, keď že ju nepočuli prichádzať, v tej chvíli však vnímala len Bastiana, ktorému z očí sršali plamene a jej bolo jasné, že teraz sa to všetko pokazilo ešte viac, ako to už pokazené bolo.