Nič lepšie už nepríde

Tridsaťsedem

V ten večer, keď mu rozpovedala celý svoj príbeh ju Bastian nechcel pustiť domov. Nakoniec ho však presvedčila, že na dnes toho bolo dosť. Raelyn si nebola istá, čo je a čo nie je medzi nimi, aj tak však domov prišla s úsmevom na tvári a dobrá nálada ju sprevádzala aj druhý deň, čo Lydii neuniklo.

,,Aspoň niekto má dobrú náladu. Ja mám opicu a o pol hodinu mám byť v kaviarni," povedala namiesto pozdravu, keď sa ukladala na stoličku vedľa tej, na ktorej sedela Raelyn. Raelyn sa len zasmiala, postavila sa a zo skrinky vybrala tabletku proti bolesti, ktorú Lydii aj s vodou položila na stôl, na čo Lydia zamrmlala tiché ďakujem.

,,Čo je dôvodom toho, že žiariš viac ako tie nadržané pipky na koncertoch chalanov?" opýtala sa jej Lydia, na čo sa Raelyn zasa zasmiala a mykla plecami.

,,Budem hádať, udobrili ste sa s Basom. Ja som ti to vravela. Ten chlapec by pre teba spravil prvé aj posledné, rozhodne by si ťa nenechal pohnevanú. Tak čo? Už spolu konečne chodíte?" položila jej ďalšiu otázku, teraz však Raelyn už do smiechu nebolo.

,,Prečo by sme spolu mali chodiť?"

Lydia na ňu absurdne zodvihla obočie.

,,Preboha, to že ťa Sebastian ľúbi by si všimol aj slepý. A to, že aj ty pre neho máš slabosť je očividné. Navyše, už by ste sa mohli dať dokopy, len kvôli tomu, aby som vyhrala desať babiek od chalanov. Stavili sme sa, kedy to konečne jeden z vás nevydrží a vyzná city tomu druhému. Ja som vravela, že to bude ešte do konca tohto mesiaca. Aiden a JJ vraveli, že sa tak nestane," povedala Lydia, no hneď si uvedomila, čo povedala. Raelyn na ňu len prekvapene pozerala.

,,A to som ti vôbec nemala hovoriť. Tvárme sa, že nič z toho som nepovedala, dobre?" Lydia nečakala na Raelyninu reakciu a pobrala sa preč z kuchyne v duchu si nadávajúc, prečo vždy, keď má opicu vôbec nerozmýšľa, čo hovorí.

Raelyn strávila celý deň na dráhe. No bola ako vymenená, čo si všimli všetci. Nikto jej však nič na jej úsmevy ani zhovorčivosť nič nepovedal. Rick sa dokonca pýtal Lea, či nevie, čo sa s ňou stalo.

,,Netuším, ale dúfam, že je to trvalé. Stará Raelyn mi chýbala," zasmial sa Leo. Rick nemohol robiť nič iné, než súhlasiť.

,,Len nech je šťastná. Zaslúži si to. Konečne," zamrmlal si Rick sám pre seba. Leo ho nepočul, no nič sa ho nepýtal.

Keď krátko po piatej Raelyn nastúpila do svojho auta so zámerom odchodu z dráhy ostala sedieť v aute bez pohnutia. V jej vnútri totiž zavládla dilema. Mala ísť domov alebo mala urobiť to, po čom dychtila už do rána. Nevedela, ako na tom s Bastianom boli, no chcela ho vidieť. Nebola si istá, ako bude reagovať a či to nie je zvláštne, zjaviť sa mu vo dverách, nevedela ani, čo mu povie, keď tam dorazí. Aj tak sa však rozhodla počúvnuť srdce a namiesto k nej domov sa vybrala opačným smerom, za Bastianom. Nerozmýšľala, skrátka konala. Snažila sa vymyslieť, čo mu povie po celú cestu k nemu, dokonca aj keď stála vo výťahu a aj keď stláčala zvonček. Pochybovala, či to čo robí je správne, ale už nebolo cesty späť. Dvere od bytu sa otvorili takmer hneď a ona sa ocitla zoči voči chlapcovi, ktorý ju obral o dych jedným pohľadom.

,,J-ja," zakoktala. Nevedela, čo povedať. V tú chvíľu si začala v hlave nadávať, čo to, doriti, robí. Bastian sa na ňu po celý čas usmieval a na jej koktaní a neistote sa nesmierne zabával.

,,Ani neviem, čo tu vlastne robím. Ja len, oh bože, chcela som ťa vidieť a tak som tu. Je to divné, neviem čo mi to napadlo." Raelyn hovorila rýchlo, čo u Bastiana vyvolalo ešte väčší úškrn.

,,Páni, nevedel som, že vieš tak rýchlo a veľa naraz povedať," podpichol ju, na čo ona zneistela nechápajúc, čo sa deje.

,,Poď ďalej, Davidsonová, čakal som ťa," prehovoril opäť a odstúpil od dverí, aby mohla vojsť. Keď tak urobila, zatvoril za nimi dvere a ona si vtedy uvedomila, čo presne povedal.

,,Počkať, čakal si ma?" Bastian sa zasmial berúc jej tašku z pleca a dávajúc jej dolu rifľovú bundu.

,,Áno," odpovedal jednoducho.

,,Vedel si, že prídem?" opýtala sa ho nechápavo a zároveň prekvapene.

,,Nie, to som nevedel," pokrútil hlavou, čo spôsobilo, že mu vlasy padli do tváre. Raelyn si musela jednou rukou chytiť tú druhú, aby zabránila nutkaniu odhrnúť mu ofinu z čela.

,,Myslel som si to. Dával som ti čas do siedmej. Ak by si neprišla, prišiel by som ja za tebou." Bastian sa na ňu znova usmial a tentokrát Raelyn venovala dlhšiu pozornosť jamkám v jeho lícach.

Bastian si všimol jej pohľad a frajersky sa uškrnul. Raelyn v tej chvíli zahanbene sklonila hlavu, čo u ňho vyvolalo chrapľavý smiech.

,,Pokojne sa na mňa dívaj, kvetinka, mne to nevadí."

,,Ja som sa nedívala," zaklamala, no bol to chabý pokus.

,,Fajn, nahováraj si to. Ja viem pravdu. Celú pravdu. Každopádne, si hladná?" opýtal sa jej a pobral sa do útrob bytu s Raelyn za chrbtom.

,,Ty si varil?" opýtala sa ho prekvapene, on ju však rýchlo vyviedol z omylu.

,,Preboha, ženská, mojim nástrojom je gitara a možno ešte vták, nie varecha," zvolal so smiechom.

,,Objednám pizzu," oznámil jej, no bola to aj otázka. Po jej prikývnutí rýchlo niečo naťukal do telefónu a potom sa posadil na gauč. Raelyn ho neisto nasledovala.

,,O akej celej pravde si to vravel?" opýtala sa ho smerujúc na vetu, ktorú povedal pred malou chvíľou.

,,O tej, že ma máš rada," povedal akoby sa nechumemilo. Raelyn sa zasmiala.

,,Prosím?"

,,Máš ma rada. V pohode, aj ja ťa mám rád. To predsa vieš."

Mal pravdu, vedela to. A mal pravdu aj v tom, že aj ona mala rada jeho. Aj tak sa však rozhodla trochu ho provokovať.

,,Ako si môžeš byť taký istý, že ťa mám rada?" opýtala sa ho a nadvihla obočie. Bastian sa na ňu zadíval, jazykom si prešiel po perách a potom sa uškrnul. Bolo mu jasné, že mál pravdu a aj to, o čo jej ide.

,,Mám ťa prekuknutú. Aj keď si nie som celkom istý, prečo si mi vtedy nedovolila pobozkať ťa, skrátka viem, že to tak je." Raelyn si spomenula na chvíľu u nej doma, keď sa ju pokúsil pobozkať a ona sa na poslednú chvíľu uhla. Potom si v hlave pripomenula, že dostala od neho poslednú šancu a to len preto, pretože mu sľúbila, že nebude klamať. Preto opäť prehovorila.

,,Nemohla som to urobiť. Nie s vedomím, že ťa klamem a prakticky vodím za nos. Ak by sa to vtedy stalo, ešte viac by som ti tým ublížila."

Bastian sa na ňu zapozeral a jemne sa usmial.

Bože, ako veľmi ju zbožňoval.

,,Takže, ty by si vlastne chcela, aby som ťa pobozkal?" opýtal sa jej a na jeho tvári sa opäť zjavil sebavedomý úškrn. Raelyn nad ním len s úsmevom pokrútila hlavou.

,,Ako som povedala, nemôžeš si byť istý, že ťa mám rada."