Fan of heartbreak |S.M.|

༻ 1. ༺

Už ako malé dievča som si priala, aby sa v mojom živote udial nejaký zázrak, ktorý by zmenil jeho chod. Mohla to byť nejaká osoba, možno len niekto, kto by sa zľutoval.

Keď som mala 17, priala som si, aby to bol môj vysnívaný princ na bielom koni, spadla by som mu do náruče a bola by to láska na prvý pohľad. Napokon by sme sa vzali a dostala by som sa preč.

Postupom času si však človek musí uvedomiť, že niektoré veci sa dejú len v romantických filmoch. Teraz už nie je všetko len čierne alebo biele. Čím dlhšie tu som, tým viac si uvedomujem, že nie všetko zlé, čo sa v živote deje je len čierne, síce nemá veľa pozitív, ale predsa sa nájdu drobné, ktoré ma nútia uvažovať nad tým inak. Alebo presnejšie povedané, uvedomila som si, že čakať na nejaký zázrak je zbytočné, pretože vo väčšine prípadov sa neobjaví a aký má zmysel čakať na niečo, čo nemusí prísť?

,,Lianne Devlin, okamžite sa vráť do práce!" zahriakne ma vedúca, keď prechádza okolo nás smerom do svojej kancelárie.

V poslednej dobe tam trávi viac času než zvyčajne, zaujímalo by ma, či za to môžu problémy s jej dcérou. Počula som, že si našla priateľa, ktorý sa ani len nepribližuje očakávaniam jej rodičov. Rozhodla som sa do tohto problému nestrkať nos, tak ako zvyčajne, netúžila som na seba pritiahnuť nijakú pozornosť, pokiaľ som takmer neviditeľná, som v bezpečí, hlavne v tejto malej časti Toronta, ktoré je skôr dedina. Klebety sa tu šíria príliš rýchlo a mnohí si ich pamätajú veľmi dlhú dobu.

,,Devlin, ešte si tam?!" opýta sa so zvýšeným hlasom, no nie príliš, aby ju nikto zo zákazníkov nepočul. Taktiež nechcela byť v centre pozornosti, teda skôr nie viac ako už je.

S povzdychom sa odrazím od pultu a opätovne stlačím príkaz na výrobu kávy. Takmer okamžite sa celou miestnosťou rozvýri jej jemná vôňa a na pár stotín vytvorí takmer dokonalú atmosféru pripomínajúcu domov.

Vytiahnem šedý hrnček a položím ho na tácku spolu s cukrom a mliekom. Unavene sa zahľadím na displej, aby som si pripomenula, komu ju mám vlastne odniesť.

Nasadím svoj nacvičený úsmev, aby si zákazníci mysleli, že sú tu vítaní, hoci popravde by som bola šťastnejšia, kebyže dnes nikto nepríde. Podídem k stolu a položím kávu pred staršiu pani, ktorá tu chodieva každý deň o rovnakej hodine.

,,Lianne, zlatko, dneska vyzeráš ako žiarivé slniečko," hodnotí starká a odpije si kúsok z kávy.

Ku káve mi vždy prihodí nejaký kompliment aj napriek tomu, že viem ako dnes vyzerám vďaka nedostatku spánku, vždy mi dokáže zdvihnúť náladu.

,,Ďakujem, pani Hudson, vychutnajte si svoju kávu," odpoviem jej so širokým úsmevom a trochu posmutniem, keď si k nej nemôžem prisadnúť, pretože je tu príliš veľa ľudí.

Opäť sa postavím za pult, kde mám položený drobný zápisník. Pár ťahmi peruzy sa mi podarí urobiť skicu zákazníkov, ktorí sa práve usadili vzadu kaviarne. Dala som si záležať na tom, aby som vystihla ich pohľad prezrádzajúci, že sa navzájom nemajú práve v láske. Kebyže ich vidím prvýkrát, povedala by som, že sú to odvekí nepriatelia. Pravdou je, že sú to len rozvedení manželia, ktorí sa snažia prísť na to, čo urobia so spoločným majetkom a deťmi. Z ich posledného, pomerne ostrého rozhovoru, ktorý viedli minulý týždeň som usúdila, že ich viac zaujíma čo sa stane s ich firmou nemalej hodnoty. Nebudeme si klamať, kto by sa o také čosi nehádal, keď v stávke sú milióny dolárov, však?

,,Evan, choď na 14," oznámim hnedovlasému chlapcovi, hneď ako sa objaví vedľa mňa.

Presne som vedela, čo si objednajú, no potrebovali sme ich uistenie, keby sa náhodou rozhodli pre zmenu. Neváham však ani sekundu a začnem ich kávu pripravovať, pričom pozorujem Evana ako s nimi vedie debatu. Z jeho pohľadu som usúdila, že ho nejako zaplietli do svojho problému.