Nič lepšie už nepríde

Štyridsať

,,Je to trochu divné."

,,Prečo?" opýtal sa jej nechápavo Bastian, keď sedeli v aute na ceste do Rob's. Lydia síce dnes nemala smenu, dohodli sa však, že sa tam stretnú spolu s chalanmi.

,,Zo začiatku si sa správal ako debil," mykla plecami Raelyn a Bastian sa zasmial.

,,Prečo si sa správal ako debil?" vrhla na neho skúmavý pohľad.

,,Neviem, skrátka si bola zvláštna a ja som nevedel, čo si o tebe myslieť," povedal po chvíli premýšľania. Teraz, keď ju mal viac ako rád naozaj nevedel, čo mu na nej vtedy vadilo.

,,Ty si sa zasa správala ako zatrpknutá stará panna," vrátil jej. Raelyn sa zasmiala.

,,Ak by som nevedel, že si spala s Leom, myslel by som si, že panna stále si."

,,Našťastie to vieš," ironicky preniesla a s naoko úľavou sa chytila za srdce. Bastian sa na chvíľu zamračil, rozmýšľal či jej položiť otázku, ktorú mal na jazyku.

,,Ako dlho ste spolu spávali?" Raelyn sa na neho otočila s otázkou v očiach, nečakala, že sa jej to opýta.

,,Neviem. Dlho. Prečo sa pýtaš?"

,,A vždy to bolo len o sexe?" ignoroval jej otázku.

,,Z mojej strany áno. Z tej jeho, ako iste vieš, nie."

,,Teraz by si sa s ním ešte vyspala?" opýtal sa jej a Raelyn sa absurdne zasmiala. Bastian bol však vážny.

,,Človeče, šibe ti?" Teraz sa už úplne rozosmiala. Bastian na ňu hodil pohľad, ktorý ju donútil prestať sa smiať.

,,Preboha, nie. Po prvé, chodí s Lydiou. Po druhé, ja mám teba. A po tretie, sex s ním nebol natoľko dobrý, aby som teba podviedla a Lydii ublížila," uistila ho. Bastianovi sa po jej vete na tvári zjavil široký úsmev. A potom spravil niečo čo Raelyn rozhodne nečakala. Bastian prudko zabočil na kraj cesty, odopol si pás a nahol sa k nej. Jeho ústa prudko narazili na tie jej a keď jej jazykom prešiel po pere a ona pootvorila ústa okamžite to využil a jazykom jej vkĺzol do úst. Začal ju bozkávať tak náruživo, že Raelyn sa z jeho bozkov až zahmlievalo pred očami. Rukou jej z vlasov skĺzol cez prsia až k pásu a následne jej ňou vkĺzol pod tričko.

,,Čo to robíš?" povedala pomedzi bozky, no vôbec jej neprekážalo, čo sa teraz deje. Jeho bozky rovnako ako jeho vôňa, boli pre ňu ako droga. Čím viac ju bozkával, tým viac jeho bozkov chcela.

Bastian jej neodpovedal, venoval jej jeden úškrn a potom sa opäť pohodlne usadil na svoje miesto, zapol si pás a pokračoval v ceste. Raelyn na neho mierne vykoľajená z toho, čo to malo znamenať, len zazerala. Chcela sa ho na to opýtať, jeho zrazu priam vynikajúca nálada jej to však nedovolila.

Keď konečne dorazili pred kaviareň a obaja vystúpili, Bastian sa naširoko usmieval a ona bola totálne zmätená.

,,Ty si si niečo počas jazdy šňupol alebo čo?" opýtala sa ho a oči mala privreté. Premeriavala si ho skúmavým pohľadom, na čo sa on zasa zasmial. Podišiel k nej, prehodil jej ruku okolo krku a pred tým, než vykročili jej dal bozk do vlasov.

,,Som len šťastný."

,,Prečo?" nechápavo sa ho opýtala, na čo sa Bastianova hruď začala natriasať pod ďalšou dávkou smiechu.

,,Čo je to za hlúpu otázku, Davidsonová?" Bastian sa zrazu tesne pred tým, než vošli dovnútra zastavil a otočil si ju k sebe. Zamilovane sa na ňu usmial a pomaly, nežne ju pobozkal.

,,Ty si dôvodom, kvetinka. A teraz poď," Raelyn ani nestihla zareagovať a už ju ťahal ďalej.

,,Nevedela som, že si taký romantik," priznala s úsmevom, keď išli uličkou medzi stolmi k zadnému stolu, kde už na nich čakala Lydia, JJ, Aiden a Owen.