Trpasličie dedičstvo

19.

     Frederik hral na drevenú píšťalku, ktorá vydávala ten najkrajší zvuk, aký ich uši doposiaľ počuli. Hladil im dušu a mali pocit, akoby v nich tancovala.
     ,,No konečne, kde ste zdrhli?" spýtal sa Dupin a podal im kúsok mäsa z pečeného králika, ktorého zostrelil Frederik na prvú šupu.
     ,,Nechcem, ďakujem," odmietla slušne Arachne, pretože by zajaca zjesť nedokázala. Zajace boli jej obľúbenými zvieratami a predstava, že konzumuje mäso tak rozkošného tvora jej prišla dosť nechutná. Ostatným však nebránila a dopriala im, nech si to v kľude vychutnajú.
     Samotný Heznak si vzal zajačie stehienko a jedol ako besný, pretože ho hlad mučil už niekoľko hodín. Arachne sa len otočila a premýšľala, ako budú pokračovať v ceste bez kompletnej mapy. Vzala do rúk knihu dedičstva, otvorila ju na stranu, kde bola pôvodne mapa a rozmýšľala, čo s tým. Keď ju uvidel Heznak, utrel si prsty do trávy a vytiahol z vrecka kúsok zo strany, ktorý mu dal Frederik.
     ,,To mi dal ten Frederik," povedal znechutene, pričom si všimol, ako sa čarodejnici v očiach rozžiarili iskričky radosti. 
     ,,Výborne! Tak to môžeme ešte kúsok pokračovať aj dnes, čo vy na to?" zvolala a vstala zo zeme.
     ,,A je to nutné? Pozri, ako nám je dobre. Hlupák s klamárskou krvou hrá na píšťalke a jeme tu dobrého zajaca, ktorý je upečený do chrumkava," protestoval Idur a drgol do starého Malona, aby prikývol. Tomu zabehlo, rozkašľal sa a zakýval hlavou ako poslušný psíček. Biedny osud to postretol bývalého kráľa Maloninu. 
     ,,Čím ďalej dnes zájdeme, tým skôr budeme vo Firláne, vám to nedochádza?" povedala podráždene a sadla si späť na zem. Vedela, že trpasličiu tvrdohlavosť neprelomí a zdalo sa, že Heznak jej tentokrát nepomôže, pretože ho únava ťahala k zemi.
     ,,Vážne si nedáš?" pozrel sa na ňu a nechápal, ako môže tak fungovať, keď poriadne nejedla už asi dva dni.
     ,,Vážne si nedám," pokrútila hlavou a usmiala sa.
     Alexander si leštil svoj meč, ktorý si cestou zašpinil a nemal jediného tušenia, kde. Frederik si pri ohni všímal Arachne a Heznaka. Ako ich pozoroval, uvedomil si, že sú pri sebe priveľmi blízko a až moc sa na seba usmievajú. Utešoval sa však myšlienkou, že Arachne nie je na starších a sú to len kamaráti. Nikto to netušil, ale Frederika hrozne bolelo, čo jej vtedy povedal. V hĺbke svojho srdca vedel, že to, čo jej vyprskol do tváre nebola vôbec pravda, len vybesnenie svojej zlosti. Bál sa jej však prihovoriť, pretože vedel, že je stále nahnevaná. Bál sa, že by ho odmietla alebo ani nevypočula a potom by sa cítil ešte trápnejšie, než sa cítil doteraz.
     ,,Nemáte tu citrón? To mäso by bolo vynikajúce s kvapkou citrónu," zahlásil do prázdna Idur a zobral posledný kúsok mäsa, ktorý zo zajaca zostal. 
     ,,Jasné, bežne si ho berieme so sebou, hlavne na cesty!" zatrepal hlavou Pufin a rozosmial sa tak, až pískal ako Frederikova píšťalka. 
     Vládla pomerne príjemná a veselá atmosféra. Slnko už pomaly zívalo a uťahovalo sa k spánku. Obloha chytala rôzne farby, ktoré keď sa zliali dokopy, vytvorili akési umenie, ktoré vypadalo ako more z dúhy. Po chvíli sa však pestrofarebnosť začala meniť na tmavšie odtiene, až prešla do tmavomodrej, skoro čiernej oblohy, na ktorej začali blikať hviezdy a Mesiac svietil na zem tak jasne, akoby sa chystal niekoho sprevádzať cestami.

     
     ,,Zajtra skoro ráno odchádzame," zavelil Heznak a nahodil prísny výraz, ktorý mal dať ostatným najavo, že to myslí smrteľne vážne. 
     Dym z pahreby letel niekde ku hviezdam a vôňa spáleného dreva vzbudzovala v družine pocit útulnosti a domova. Nič sa však nevyrovnalo teplému krbu, ktorý dal celému momentu a priestoru neopísateľné čaro. Arachne pri krbe rada čítala, pretože ju upokojovalo praskanie dreva a príjemné teplo.

     ,,Keď teraz starosta Gombík vie, že máme knihu, hádam, že bude chcieť pomstu za "okradnutie" a bude sa biť o podiel na pokladoch Firlánu, i keď mu odtiaľ patrí makový prd," prerušil kráľ hrobové ticho a pozrel sa na svoju družinu.
     ,,Tak mu aj ten makový prd dáme!" ohnal sa Dupin a stisol ruky do pästí. Všetci sa nahlas rozosmiali. 
     ,,Gombík je prefíkaný človek, verte mi, videla som ho na vlastné oči a je to pekne tvrdý oriešok, je namyslený a majetnícky," zapojila sa do konverzácie čarodejnica a mykla plecami. Okrem toho ju mrzelo, že na to všetko doplatila aj chudera Ingrid, ktorá našťastie bola v dobrých rukách bielych čarodejníc.
     ,,Môže byť aký chce, nič to nemení na tom, že je to hlupák. A hlupák sa dá určite ľahko oklamať i poraziť," povedal hrdo Heznak, až sa mu z tej hrdosti grgalo, alebo to bolo zo zajaca? Ktovie.
     ,,Arachne má pravdu, náš starosta je fakt taký, akoby to nemal v hlave v poriadku," potvrdil Alexander čarodejnicino tvrdenie a dúfal, že ho za jeho prehovorenie trpaslíci nehodia do ohňa a neurobia si z neho večeru.
    ,,Čo si to za človeka, keď ideš proti vlastným?!" zarazil sa Heznak, ktorého veľmi zaujímalo, ako dvaja bratia odpovedia.
    ,,Možno sme obyvatelia jeho dediny, ale to neznamená, že je pre nás vodcom. Nedal nám nič, stále nám iba berie a stále si zvyšuje nároky na naše dedičstvá a pozemky. Pre nás je ideálnym vzorom vodcu niekto iný," prehovoril Frederik.
    ,,A kto? Kňaz?" rozosmial sa z plných pľúc Heznak a dupal smiechom do zeme.
     Frederik prevrátil očami. ,,Máme na mysli teba, Heznak."
      Ako je vo zvyku, Heznak sa vždy v návale šoku rozkašle a bolo tomu tak i teraz. Rozkašľal sa ako tuhý fajčiar a začali mu z toho slziť oči.
    ,,U Rohatého, Heznak, si v poriadku?" smiala sa Arachne a ťapkala ho po chrbte, aby sa poriadne nadýchol.
    ,,Takéto šoky pred spaním," prskol kráľ pomedzi kašeľ a konečne sa prestal dusiť. ,,Je pre vás niekto, kto vás zavrhol a oddelil od priateľov, hodný toho byť vašim vodcom?" prehovoril k bratom. Bratia sa na seba  šibalsky usmiali. ,,Nik iný si to nezaslúži viac!"
     Arachne sa nenápadne usmiala. Klamala by, keby tvrdila, že jej táto milá nečakaná situácia neurobila radosť. V kútiku srdca bola hrdá na všetkých troch. Na Heznaka, že potlačil hnev a pýchu a uskromnil sa, i na bratov, ktorí mu dokázali odpustiť jeho správanie voči nim. Mala pocit, akoby jej zo srdca vypadol kilogramový kameň, ktorý ju v ňom tak ťažil.