Nič lepšie už nepríde

Epilóg

,,Sebastian Stark, ty nadržané hovädo, nechaj ma," zvolala so smiechom Raelyn, Bastiana hravo udrela do nahej hrude a uterák, ktorý jej pred chvíľou chlapec strhol si naspäť pevne uviazala.

,,A nemám byť nadržaný keď sa tu promenáduješ len v tom skurvene krátkom a provokačnom uteráku?" opýtal sa jej a opäť k nej urobil niekoľko krokov. Nalepil sa na ňu telom a objal ju rukami.

,,Ty si nadržaný, aj keď mám tepláky a mikinu, takže to nezvaľuj na uterák," zasmiala sa a vymanila sa z jeho zovretia, aby mohla prejsť do šatníka a vybrať si oblečenie.

,,A čuduješ sa? Keď si tak sexy, že mi z teba stojí vždy, keď sa na teba pozriem?" ozval sa za ňou jeho hlas. Bastian tiež vošiel do šatníka a oprel sa o stenu.

,,Hlavne, prosím ťa, také niečo nehovor na tej návšteve. A taktiež sa neopováž obliecť si nejaké potrhané tričko s potlačou, ktoré nosíš na koncerty."

,,A čo si mám akože obliecť?" nechápavo sa zamračil.

,,Napríklad tú čiernu košeľu, ktorú si mal na oslave narodenín tvojej mamy, tvojho otca a vlastne na každej spoločenskej akcii, ktorá si vyžadovala elegantné oblečenie. Máš ty vôbec aj inú košeľu, okrem tej čiernej?" opýtala sa ho a rýchlo sa na neho pozrela pred tým, než sa opäť začala prehrabovať oblečením.

,,Nie, načo aj. Mám jednu, to mi stačí. A ty mi tiež nemáš, čo vyčítať. V tvojom šatníku máš len rifle, tričká a mikiny. A taktiež podotýkam, že väčšinou nosíš tie moje," povedal Bastian a prešiel do jeho časti šatníka. Nemal tam síce všetky svoje veci, ale aspoň polovica jeho šatníka tam bola. Dôvod bol jednoduchý. Prakticky tu už býval. Chcel byť s Raelyn čo najviac a keďže aj Lydia chcela byť čo najviac s Leom, bola u neho takmer neustále, čo hralo do karát Bastianovi. Aiden sa tiež nesťažoval, keď Bastian nebol často doma a tak mal s Millie súkromie.

Raelyn mu neodpovedala a nervózne sa prehrabovala oblečením. Keď už po niekoľkýkrát niečo z vešiaka zhodila a padlo to na zem a ona nahnevane zakliala, Bastian k nej podišiel chytil ju za ruky a otočil k sebe.

,,Uvoľni sa trochu. Nič sa predsa nedeje. Bude to v poriadku," upokojoval ju a jemne sa na ňu usmieval. Raelyn sa to snažila predýchať, ale v bruchu jej nepríjemne brnelo z toho, aká nervózna bola.

,,Bojím sa," zamrmlala a Bastian sa jemne zasmial.

,,Hej, vidím to na tebe. Ale nemáš čoho. A teraz bež do Lydiinej skrine, tam určite nájdeš niečo, čo by si si mohla obliecť." Bastian sa na ňu ešte raz usmial, čo ju, prekvapivo, trochu upokojilo. Následne ju otočil smerom k dverám a plesol po zadku. Raelyn sa na neho ani neotáčala, len pretočila očami a zamrmlala, že je nadržané hovädo.

,,Hej, to si už dnes povedala," Bastian sa opäť zasmial a potom si naozaj obliekol košeľu, ktorú Raelyn chcela, aby si obliekol. Jeho jedinú košeľu.

O dve a pol hodiny už parkovali pred domom blízko centra mesta vo vedľajšom meste. Raelyn bola opäť nervózna. Teda ona bola nervózna po celú cestu a ani Bastian ju už nedokázal upokojiť.

,,Si pripravená?" opýtal sa jej, keď vypol motor.

,,Nie," odpovedala mu priškrteným hlasom a vyzerala, akoby práve uvidela ducha.

,,Výborne, poďme." Bastian vyšiel z auta a zabuchol za sebou dvere. Potom prešiel k tým Raelyniným a otvoril ich.

,,No tak, kvetinka, nechci, aby som ťa z toho auta vytiahol nasilu," pohrozil jej, no Raelyn nasucho preglgla a vystrašene sa na neho pozrela.

,,Pokojne to urob. Sama odtiaľto nevyleziem. A vieš čo, ani ma nepúšťaj na zem, pretože hneď ako moje nohy dopadnú na chodník, zutekám. Polož ma až pred dverami, až keď zazvoníš, prosím. Preboha, správam sa ako decko." Raelyn hovorila rýchlo a Bastianovi z nej bolo do smiechu, ale zachoval si pevnú tvár.

,,Tak poď, Davidsonová," povedal a jednou rukou ju naozaj z auta vytiahol a potom s ňou stále na rukách vykročil k dverám domu, v ktorom už boli očakávaní.

,,Dýchaj, Raelyn, preboha, skôr než omdlieš." Bastian začínal byť už mierne znepokojený, preto zrýchlil chôdzu a aj cez Raelynine námietky, rýchlo zazvonil. Potom už Raelyn pod nohami pocítila pevnú zem a Bastian si ju pritiahol blízko k telu, aby mu neutiekla.

,,Bude to v poriadku. Som tu s tebou," zamrmlal jej do ucha tesne pred tým, než sa otvorili dvere, v ktorých stál chlapec, o niečo starší ako Bastian. Na rukách držal malé dievčatko s rovnakými očami, aké mala ona, jej brat aj sestra.

,,Ahojte a vitajte. Poďte ďalej," povedal Rider a odstúpil sa z dverí, aby mohli Raelyn s Bastianom prejsť. Keď tak urobili Rider za nimi zatvoril dvere.

,,Ja som Rider," predstavil sa, dievčatko položil na zem a potom Bastianovi podal ruku. Ten mu ňou potriasol.

,,Poďme teda do obývačky, už sme vás očakávali," povedal Rider a potom sa rozišiel nejakým smerom do domu nasledovaný Bastianom a Raelyn, ktorá ešte stále drtila Bastianovu ruku v tej jej.

,,Viv!" skríkol chlapec a o chvíľu sa v útulnej, ale priestrannej obývačke zladenej do tmavozelenej farby objavila nízka hnedovláska s tehotenským bruchom a hneď za ňou aj vysoký chlap, no nie až tak vysoký ako Bastian. Vivien sa zastavila pár krokov od Raelyn a len sa na seba dívali. Ani jedna z nich nevedela, čo urobiť, ako zareagovať. Čo si môže a čo si nemôže dovoliť. Potom to však opäť ani jedna z nich nevydržala a padli si do náručia. Raelyn cítila, ako jej sestre dokonca padla slza na jej tričko.

,,Prepáč, to len tie hormóny a to, že ťa naozaj veľmi rada konečne vidím," ospravedlnila sa Vivien, no ani Raelyn nemala ďaleko od plaču.

,,To je v poriadku," usmiala sa na ňu Raelyn a vtedy sa konečne úplne uvoľnila. Vtedy pochopila, že sa nemala čoho báť a že rozhodnutie, ktoré pred pár dňami urobila, aj kvôli Bastianovi, bolo správne. Dokonca viac než to.

,,Oh, toto je Liam, môj manžel a toto tu," Vivien podišla k dievčatku, ktoré hanblivo sedelo na gauči a vzala ju na ruky, hoci to bol s tým veľkým bruchom trochu problém.

,,Toto tu je Talia. Talia, pozdrav sa svojej tete a zjavne aj novému ujovi." Vivien hodila a Bastiana rýchly pohľad a Raelyn sa až vtedy spamätala. Úplne zabudla, že tam je.

,,Ahoj," povedala malá Talia skôr, ako Raelyn stihla otvoriť ústa. Hnedovláska sa široko usmiala a taktiež ju pozdravila. Potom sa ešte zoznámila a podala si ruku s Liamom a až potom sa vrátila k Bastianovi a pred tým, než zasa prehovorila, sa usmiala na všetkých v miestnosti. Pohľad na nich, jej spôsoboval zvláštne, no príjemné pocity. Nepotrebovala sa s nimi rozprávať hodiny, stačila im táto malá chvíľa a prázdnota, ktorú cítila v jej srdci zmizla. Jej srdce bolo konečne celé.

,,Toto je Bastian. Bas," na chvíľu sa odmlčala a ešte raz si ich všetkých, ako tam stáli prehliadla.

,,Moja rodina."

Koniec

Epilóg je za nami a týmto sa končí aj celý príbeh. Opäť neplánujem pokračovanie, ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Ďakujem každému, kto si tento príbeh prečítal a zanechal hviezdičku. Dúfam, že sa vám príbeh páčil. Vidíme sa (snáď) čoskoro. <33