Bojovný

56°

Sedeli sme v boxe a čakali, pokým nám dievča donesie drinky a vodnú.

,,Dúfam, že aspoň vodnú fajčíte?" Tania si prezrela mňa a Barryho. Pomaly som prikývol.

,,Je to menšie zlo ako tie vaše cigarety." vyslovil som. Neviem, či to je presné vyjadrenie, keďže škodia asi narovnako, ale vodnú fajčím možno raz za tri mesiace. Cigarety tieto dve fajčia vkuse.

,,Chodíš s fajčiarkou, takže si na to budeš musieť zvyknúť." upozornila ma Tania a mykla ramenami.

,,Neboj sa o mňa." usmial som sa na ňu. Zbadal som za ňou čašníčku, a tak som bol nič viac nehovoril. Dievča, ktoré naozaj nemohlo mať viac ako sedemnásť rokov, nám položilo pitie na stôl a nezabudla sa poriadne predkloniť, aby sme jej všetci videli do výstrihu. Nie som svätec, na moment mi tam spadli oči, a Barrymu určite tiež. Objednávku zaplatila Tania a dievča sa o chvíľu vrátilo ešte aj s vodnou.

Ruby sa toho hneď chytila a začala vodnú rozťahávať. O pár potiahnutí neskôr jej z úst unikal hustý dym. Všetci sme si potiahli a kopli do seba prvý pohárik tequily.

,,Takže, Ruby, ako je možné, že ste vy dvaja skončili spolu? Toto už z tohto chcem dostať dlho, ale nič rozumné z neho zatiaľ nevyšlo. Živo si pamätám vaše výrazy, keď sme vás tu s Taniou nechali samých. Kde nastala zmena?" nedal si pokoj Barry. Tušil som, že s touto otázkou skôr či neskôr príde, napokon, upozornil ma.

Ruby sa pousmiala, s odpoveďou si dala na čas. Potiahla si z vodnej a pomaly vypúšťala dym z úst. Vyzeralo to efektne a moje myšlienky boli čoraz pestrejšie.

,,Bol neodbytný." vyslovila jednoducho a Tania sa uchechtla. Ja som sa otočil hornou časťou tela na ňu a moje obočie sa v tej chvíli nachádzalo asi niekde vo vlasoch. Musí ma provokovať?

,,Podľa toho, čo si ja pamätám, to tak absolútne nebolo. Kto prišiel do mojej šatne a vrhol sa na mňa?" opýtal som sa. 

,,To bolo moje chvíľkové zatmenie mysle! Ty si potom nedal pokoj." pozrela sa na mňa Ruby a len ťažko skrývala smiech. Barry s Taniou sa na nás tiež dobre zabávali.

,,Len mi nepovedz, že to ľutuješ!" zasmial som sa a skôr než stihla akokoľvek zareagovať, stiahol som si ju k sebe a dal jej poriadny bozk. Jazykom som jej vošiel do úst a bojoval som s ňou, až pokým sme obaja nevládali s dychom. Bolo mi jedno, že nás sleduje Tania s Barrym. Sú to presne tí dvaja ľudia, pri ktorých viem, že nás za nič z tohto nebudú súdiť.

,,Dobre, stačilo by! Rozdáte si to u teba! Stále nie som stopercentne presvedčená, že nie si kokot, ale okej. Kým je Ruby spokojná...." vyslovila a pozerala na mňa stále príliš nedôverčivo. Pravdepodobne narážala na našu hádku spred týždňov. Správal som sa ako kokot, to musím uznať aj sám.

,, Neublížim jej, ak narážaš na to." vyslovil som niečo, čo som myslel smrteľne vážne. Ak raz skončíme, verím, že ani jeden z nás nebude zranený. Dúfam.

,, Nerozprávajte sa o mne, akoby som tu nebola! Tania, toto je len a len moja vec. Moje rozhodnutie." protestovala Ruby.

,, Je to na tebe, ale vieš, že ja ti chcem len dobre." vyslovila Tania a hľadela skúmavo priamo na ňu. Vedel som, že existuje mnoho vecí, ktoré ja neviem a ony dve áno. Preto nerozumiem tej ich očnej konverzácií. Dúfam, že raz porozumiem...

,,Dobre, pijeme, nie?" prerušil nás Barry a my sme všetci súhlasili. Dali sme si každý dva poháriky na zahriatie a odvtedy konverzácia plynula všetkými možnými smermi. Pomaly sme dofajčili vodnú, keď Tania vytiahla Ruby na parket. Hrala podľa jej slov ich obľúbená pesnička. Ruby neprotestovala.