Ako som došla na to že som Lesba ?

Len tak buďme šťastný ...

Často dostávam tú istú otázku – ako si prišla na to, že si lesbička? A ako vieš, že sa ti páčia len ženy – hádam sa za pekným mužom neotočíš? Nuž, každá z nás to prežíva a cíti inak. A takto som to prežila ja…

Prvý ročník na vysokej škole. Začala som študovať IT, veľmi ma bavili počítače. V tom čase som mala priateľa, ktorého som spoznala na strednej škole. Nebola to láska na prvý pohľad, ani chémia. Skôr spoločné zájmy – tiež ho bavili počítače a tak sme si mali čo povedať. Spoznali sme sa na stredoškolskej súťaži a povedzme si pravdu – koľko dievčat na strednej nezaujíma make-up, diskotéka, chlapci a randenie? Myslím, že som bola jedna z mála. A tiež jedna z mála, ktorá nemala frajera. A keďže som chcela zapadnúť, on mal o mňa záujem a mali sme si čo povedať, povedala som si “no dobre, aspoň to skúsim…”.

lesbians before the kiss

S odstupom času si dovolím tvrdiť, že môj prvý (a zároveň) posledný frajer bol ten najlepší akého som mohla stretnúť – milý, inteligentný, starostlivý a zaľúbený až po uši. Urobil by pre mňa čokoľvek na svete. Bol mojím najlepším priateľom. A aj napriek tomu mi niečo chýbalo… akurát som nikdy nevedela prísť na to, ČO.

A vtedy mi to došlo – toto je to, čo mi chýbalo celé roky.
-Emma

Až raz prišiel prvý vysokoškolský výlet – bez rodiny, bez partnerov, len partia zo školy. Prenajali sme si chatu v prírode, nakúpili jedlo a víno. Cez deň sme turistikovali, večer bola párty. A vtedy sa to stalo. Pila som už asi tretí pohár vína, mierne sa mi krútila hlava. Tancovali sme, spievali a bláznili sa. Až prišla ona a uprostred tanca ma chytila okolo pása. Pozrela sa na mňa, usmiala a potom ma vášnivo pobozkala. Vôbec som nechápala, čo sa stalo. Odrazu som prestala vnímať ľudí okolo, hudbu, tanec… stála som tam ako zmrazená, nevedela som, čo mám robiť. A vtedy mi to došlo – toto je to, čo mi chýbalo celé roky. Toto je tá chémia, o ktorej každý rozprával.

V tú noc som nevedela zaspať. Stále som premýšľala nad tým, čo sa vlastne stalo a hlavne, prečo sa mi to tak páčilo. Vedela som však jedno – chcem to zažiť ešte raz, a znova a znova a znova… Prehadzovala som sa v posteli a nad všetkým premýšľala… ako je to možné? Prečo to takto cítim? A prečo to isté necítim pri frajerovi? Čo bude ďalej? V hlave som mala zmätok, no jedna noc na spracovanie toho nového a nepoznaného nestačila. Chcelo to čas. Veľa času.

S priateľom sme sa rozišli o pár týždňov na to. Už som vedela, že to nemá zmysel. Nemohla som zniesť jeho dotyk -chcela som len ju a opäť zažiť ten pocit, ktorý som zažila pri nej. Stále som na ňu myslela – čo robí, kde je, kedy sa zase uvidíme. Tešila som sa do školy. Tešila som sa z toho, že aj ja spoznávam tie pocity, o ktorých mi hovorili kamarátky na strednej škole, keď odchádzali z diskotéky. Konečne som sa aj ja zaľúbila. Akurát nie do chlapca, ale do ženy.

Lesbian kiss

Zároveň som začala mať strach. Je to normálne? Čo poviem doma? Čo okolie? Začala som hľadať všetky odpovede na moje otázky na internete. Bola som neuveritelne šťastná z toho, že som našla pocit chémie a lásky no zároveň nešťastná z toho, že to nie je tak, ako má byť. No pri nej som sa cítila sama sebou. Odrazu som mala pocit, že som to skutočná ja. Že sa nemusím na nič hrať a že všetky moje city a činy sú skutočné.

Uvedomila som si, že je dôležité vedieť, kým sme. Len tak budeme šťastní.
-Emma

Náš príbeh sa žiaľ neskončil happy endom – ona si našla partnera, s ktorým žije a majú dieťa. Dodnes sa stretávame a aj keď o tom nevie, som neskutočne šťastná, že ma v tú noc pobozkala. Ináč by som možno dodnes premýšľala nad tým, prečo mám stále pocit, že mi niečo chýba a prečo mám pocit, že nikam nepatrím. Trvalo mi roky, kým som spracovala kto som a hlavne to, ako chcem žiť. Uvedomila som si, že je dôležité vedieť, kým sme. Len tak budeme šťastní.