Irresistible - Dokonalí

Kapitola dvadsať - Lottie & klub

Una’s P.O.V.

Omotala som okolo seba uterák, zatiaľ čo som si vlasy zmotala do turbana. Začala som si sušiť telo a narýchlo na seba dala spodné prádlo, ktoré mi pribudlo do zbierky v deň mojej prvej návštevy v tomto prekliatom dome.

Nevedela som, čo si myslieť o Harrym.

Ale počkať, vedela som! Bože, je to idiot, to áno! Robí mi veci, ktoré sa nikto neodvážil. Je ku mne hrubý ale zároveň aj sladký a ja mám chuť ho niekedy za to zabiť. Ako by bolo všetko o toľko jednoduchšie, keby sa nestaral do mňa, keby sa staral do svojich vlastných vecí a mne dal pokoj. Vždy ma len zmiatol, rozrušil, vzrušil... Nie! Nie! To posledné mi nechtiac uniklo, nič také nebolo a nebude, nie... fuj!

Uterák ssom rozprestrela na radiátor a uvoľnila vlasy z turbana, zohnutá v páse a so sklonenou hlavou som otvorila dvere. Cestou ku skrini som si sušila vlasy trením uteráka o ne, nakoniec som  spustila uterák z rúk a otvorila dvere skrine. Zohla som sa na spodok a vytiahla si kraťase a tielko na spanie, ktoré som si okamžite natiahla na seba a s povzdychom schmatla zo zeme uterák a otočila sa.

Zarazená som hľadela na Harryho, ktorý vypadal ešte viac zarazene. Ležal na posteli, oči mal roztvorené a nevypadal, že ma teraz registroval, skôr že je zamrazený a snaží sa spamätať. Sánku mal trošku klesnutú a ja som sa cítila totálne nesvoj, keď tam tak ležal, dokonalý, v mojej posteli, až som takmer zabudla na to, že som bola na neho nahnevaná. Takmer.

A teraz si predstavte moje pocity, keď som sa spamätala, a keď ma videl polonahú v mojej vlastnej izbe. Ten pocit, že to blbé spodné prádlo viac odhaľuje ako zahaľuje mi spôsoboval červeň na lícach.

Prudko som sa nadýchla a snažila to rozdýchať. Nakoniec som však po ňom nahnevane hodila uterák. „Harry! Prestaň na mňa civieť!“ skríkla som po ňom a to bolo všetko čo potreboval, aby sa prebudil zo svojho tranzu. Že bolo na čase... „Ako dlho tu si?“

„J- j- ja,“ koktal a ja som sa len v duchu uškrnula nad tou príjemnou zmenou, že je rozpačitý. Bože, keď si predstavím, že ma tu videl iba v spodnom prádle... nečervenaj sa!

„Ty si čo?“ okríkla som ho znova a on si odkašľal a aj keď sa snažil, to mu treba uznať, aby sa nepozeral na mňa, jeho oči nakoniec vždy zastavili na mojej postave, ktorá sa blížila bližšie k nemu, aby mu z rúk vytrhla uterák a praštila ho s ním.

„Prestaň!“ okríkol teraz on mňa a začínal sa znova dostávať do svojej role. „Ja som rozprával s Liamom a Louisom,“ a Lottie, chcela som dodať, „a po chvíľke sme si uvedomili, že by som mal ísť skontrolovať bar...“

„Bar?“ prerušila som ho, ale on ma ignoroval. Tak nech si ignoruje, ignorant jeden.

„...preto som prišiel k tebe. Aby si vedela, že sa okolo šiestej vyráža,“ povedal mi a ja som sa na neho zamračila.

„Bar?“ zopakovala som a on prevrátil očami.

„Áno, bar. Mám vlastný nočný klub.“

„Nočný klub, nie bar,“ opravila som ho a on sa zamračil. „Fajn, ale mne sa nechce.“

„To je ale smola, pretože ideš,“ povedal mi a ja som si len odfrkla, iba v jeho najdivokejších snoch. „Ale, ale, neprotestuj, sama si s tým súhlasila. Presne keď si mi navrhla tú tvoju kravinu s priateľkou,“ odfrkol si teraz on a ja by som mu najradšej jednu praštila, pred nedávnom sa na toto privilégiom nesťažoval. Keby neprišiel ten Liam, pretiahol by ma na podlahe.

Nehraj sa, že ti to vtedy prekážalo, podpichlo ma moje druhé ja, no ja som to pekne zatlačila tam, odkiaľ sa vzalo. Je mi nechutný.