Bojovný

57°

Dni plynuli neskutočne rýchlo. Bol som opäť v jednom kole, ale konečne som nemal pocit, že jeden deň trvá sto hodín. Dni som trávil v robote. Konečne som tam už mohol ísť. Horšie to bolo s halou. Doktor mi odporučil, nech ešte neboxujem. A keďže Domes mal zo mňa dobré prachy, tak neexistovala sila, ktorá by ho mohla presvedčiť, aby som začal s tréningom. Nikto z chalanov by proti Domesovi nešiel.

V piatok som mal deň voľna a môj plán bol stráviť ho s deckami. Nevideli sme sa celý mesiac a už som mal sám zo seba zlý pocit. Tiež mi párkrát obaja volali, ukradli mame alebo otcovi telefón, a sťažovali sa, že na nich nemám čas. Môj dôvod prečo som sa im nemohol ukázať, bol zrejmý, ale... Bolo mi to aj tak ľúto. Veril som, že ich podplatím nejakou zmrzlinou a pekným poobedím. S Brunom som už bol dohodnutý a deti o ničom nevedeli. Dúfam, že ich príjemne prekvapím.

Od tej noci v klube som sa nestretol ani s Barrym a ani s Ruby. Celé dni som robil, takže som nemal kedy dostať z Barryho detaily z minulej noci. Bol som zvedavý, čo on a Tania, ale muselo to počkať. 

S Ruby to bolo o inom. Nevedel som, či sa mi vyhýba kvôli tomu incidentu, ktorý sa odohral predtým, ako sme odišli z klubu, alebo je za tým niečo iné. Keď som ju niekam volal alebo pozýval k sebe domov jej odpoveď bola vždy rovnaká: ,,Mám niečo s Ryanom a nemôžem". Asi nemusím hovoriť, ako strašne ma to vytáčalo. Keď som túto odpoveď dostal aj na štvrtý deň, udržal som sa len tak-tak, aby som jej nepovedal niečo naozaj hnusné.

Ale okej. To, že som sa do nej s najväčšou pravdepodobnosťou zaľúbil, predsa nič neznamená. Pre ňu určite, keďže o tom ani nevie. A pre mňa? Netuším ani len, čo to znamená pre mňa. Som zmätený, a tak je asi lepšie, že sa chvíľu nevidíme. Tá žena je šialená, nebudeme si klamať, a ak na to všetko aj nejako zareaguje, bude to, som si takmer istý, negatívna reakcia. Ale s týmto vývojom udalostí sa najskôr musím zmieriť ja. Potom uvidím, čo spravím ďalej.

Práve som sedel v kuchyni nad šálkou horúceho čaju a raňajkoval. Na čaj ma naučila práve ona.  Oveľa viac som zvykol ráno piť kávu, ale odkedy tu začala prespávať, tak mi neustále opakuje, že zelený čaj mi môže dodať rovnakú dávku energie ako jedna káva. Začal som ho teda ráno piť aj ja a po nejakej dobe jej musím dať za pravdu. Aj čaj ma vždy správne nakopne. Moja skrinka sa teda zmenila, už nebola preplnená len kávou, ale aj najrozličnejšími druhmi čajov.

Z myšlienok ma vyrušilo zvonenie mobilu. Na displeji mi svietilo meno Greta. Zamračil som sa a mojim telom sa pomaly šíril nepríjemný pocit. Nie je vôbec zvyčajné, že mi volá práve ona. Rýchlo som hovor prijal.

,,Prosím?" ozval som sa vážne.

,,Alex? Nevyrušujem?" uisťovala sa Greta. Neznela nejako rozrušene, tak som si trochu vydýchol.

,,Nie, vôbec, ale čo sa deje? Ty mi nezvykneš volať, tak som sa zľakol." opýtal som sa okamžite, aby sa rozplynuli všetky tiene mojich obáv.

,,Nič sa nedeje. Len by som ťa chcela poprosiť o jednu láskavosť." prehovorila ticho. Z hlasu som cítil, že jej to nebolo príjemné. Asi ma len nechcela zaťažovať, čokoľvek už chcela.

,,O čo ide?" zareagoval som ihneď. Asi pred mesiacom som sa dozvedel, že je Greta znova tehotná s Jaxom. Už by mala byť, myslím, v piatom mesiaci, ale dlho si to nechávali len pre seba. Moja prvá myšlienka bola, že je niečo zle s ňou alebo dieťaťom.

,,Necítim sa dnes dobre a počula som, že ty ideš s deckami niekam. Vadilo by ti, ak by som sa pridala aj ja s mojimi deťmi? Jax má nejaké dôležité stretnutie, ktoré nemôže zrušiť a ja nechcem byť s deťmi sama, aby som náhodou neodpadla alebo niečo." požiadala ma a ja som si vydýchol. Aspoň sa nekoná žiadna tragédia.