Bojovný

58°

,, Predtým som ti klamala." vyslovila a ja som sa zamračil.

,,V čom?" opýtal som sa a prehrával si naše rozhovory v hlave. Rozmýšľal som, v čom mi kedy mohla klamať. Možností bolo veľa. Ruby sa zhlboka nadýchla a rýchlo začala rozprávať.

,,Ohľadne mojej rodiny. Nikdy som žiadnu nemala. Som z domova. Rovnako ako Ryan." díval som na ňu a nezmohol sa na slovo.

,, Toto bolo to posledné, v čom som si myslel, že mi klameš. " šokovalo ma to.

,,Poďme dnu a poviem ti viac." povedala, dlho si potiahla z cigarety a potom ju zahasila v popolníku. Nechal som ju vojsť do bytu ako prvú a zabuchol som za nami dvere. Stále ma ovládal šok. Takýto vývoj dnešných udalostí som si nepredstavoval ani vo sne. A za všetko mohla len moja horúca hlava. Nesťažoval som sa, ale prišlo mi celá situácia nepravdepodobná.

,,Tú historku, ktorú som povedala aj tebe, používam už zopár rokov, aby som sa vyhla debilným otázkam ľudí. Zatiaľ mi to všetci uverili a nepýtali sa viac, takže to plní svoj účel. Ryan hovorí, že sú jeho rodičia mŕtvy, o tom si sa s ním už bavil. V dnešnej dobe už ani neklame, ale k tomu sa dostanem neskôr." spustila Ruby bez akejkoľvek emócie. Z jej tváre som vyčítal, že sa všetky pocity snaží zamknúť niekde hlboko v sebe.

,,Ruby, nehovor mi to len preto, že si myslíš, že si mi to dlžná. Chcem, aby si mi verila, keď mi povieš očividne nie veľmi príjemnú časť tvojho života." zastavil som ju a chytil jemne za obe ruky. Ruby sa pousmiala, no v očiach sa jej odrážala zmes strachu a smútku. Zamknúť svoje pocity nie je také jednoduché. Naklonila sa ku mne a dala mi malú pusu na pery.

,,Viem, že si dobrý a férový chlap. Začínam ti veriť a veľmi dúfam, že to, čo ti dnes poviem ostane len medzi nami. Hoci by si ma potom už nechcel nikdy vidieť." šepla a ja som ju s citom pohladil po líci.

,,Nič, čo mi dnes povieš, z tejto miestnosti nevyjde. A neverím, že mi povieš niečo, čo by ma donútilo prestať sa s tebou vídať. " povedal som úprimne. Už som v tom hlbšie ako by som chcel.

,,Uvidíme, keď dorozprávam. Zastav ma, ak nebudeš chcieť už nič vedieť." usmiala sa a oprela sa o operadlo mojej sedačky. Videl som jej v tvári ako rozmýšľa čím začať. Len som jej na sekundu pohladil stehno a povzbudivo sa na ňu usmial. Ruby si hlboko povzdychla a začala rozprávať.

,,Nechali ma ako bábätko pred kresťanským sirotincom. Bola som na svete sotva dve hodiny. Nikdy nikto nezistil koho som dieťa, doteraz to neviem. Možno som produkt znásilnenia alebo dieťa nejakej násťročnej matky. Možno som bola len neželaná... To sa už pravdepodobne nikdy nedozviem... Ryan je na tom inak. Je dieťaťom dealerov a feťákov. Odobrali ho z rodiny, keď mal dva roky, teda v dobe môjho narodenia. Rodičia sa o neho nestarali, alebo len vtedy, keď ich to raz za čas napadlo. Susedia ho videli v zúboženom stave a zavolali sociálku. Varili pri ňom pervitín, brali pri ňom to svinstvo a využívali ho aj pri predaji. Jednoducho to neboli rodičia. Len ho splodili." vyslovila a ja som ju pozorne počúval. Absolútne sa mi nepáčilo to, čo mi hovorila. Ruby na mňa ani raz nepozrela, pohľad mala pribitý k skrinke v mojej obývačke. Cítil som sa, akoby sa k môjmu srdcu zakrádal akýsi tieň a keď sa k nemu dostal, pomaly ho začal zovierať vo svojej silnej ruke.

,,Pred tvojím zápasom si sa ma pýtal, kam Ryan odišiel. Išiel to uzavrieť. Zistil, že jeho rodičov našli predávkovaných a nemali okrem neho žiadnu inú rodinu. Je zázrak, že prežili toľko rokov. Cítil ako svoju povinnosť ísť sa postarať aspoň o pohreb. Splodili ho, hoci bol väčšinu života bez nich, a on potreboval celú tú situáciu ukončiť. Keď prišiel, bol z toho dosť v piči. Tých ľudí nevidel a ani si ich nepamätal, nemal na to šancu. Mal výčitky, že pred ich hrobom ani neplakal, necítil vôbec nič, ale ja sa mu ani nečudujem. Boli to preňho absolútne cudzí ľudia."