Trpasličie dedičstvo

28.

     Heznak sa na prichádzajúceho trpaslíka zamračil, akoby to bol jeho celoživotný nepriateľ, pritom ho videl prvýkrát v živote.
     ,,Heznak a jeho družina, plus nejaká pekná dáma. Vitajte v Nimanine," uvítal ich, avšak všetkým bolo jasné, že je jeho privítanie falošné a neúprimné. ,,Nerád vám kazím cestu do Firlánu, ale nedávate mi na výber."
     ,,Čo ty už môžeš vedieť o našich plánoch," prskol Heznak a odpľul si. Keby mohol, tak by Tailonovi sťal hlavu ako nejakú prezretú tekvicu na trhu.
     ,,Viem toho viac, než si myslíš, Heznak," zachichotal sa Tailon. ,,Mám perfektný zdroj informácií."
     Heznak sa nechápavo pozrel na Arachne, potom na trpaslíkov a nakoniec na Alexandra. ,,O čom to do pekla točíš?! Nemáš odkiaľ vedieť, čo máme v pláne."
     ,,Vážne? No, uvidíme, či to isté povie váš ľudský priateľ, ktorý sa práve kŕmi v mojej jedálni."
     ,,Keď toho darebáka dostanem do rúk, urobím z neho hromadu šrotu!" zareval zlostne Heznak a nenávistne sa pozrel na Alexandra. ,,Hanba tvojmu bratovi!"
     ,,Už som toho počul dosť, zavrite ich do žalára, okrem kráľa, toho mi priveďte neozbrojeného do siene," rozkázal Tailon a hrdým krokom sa vybral späť do svojho hradu. 
   
     ,,Ako len mohol?!" zlostila sa Arachne a snažila sa dostať stráži spod moci, no márne. Zviazali jej ruky a ťahali ju za sebou ako zdochýnajúceho psa. Nie veľmi odlišne boli na tom i trpaslíci, ktorým boli vzaté zbrane a čokoľvek, čím by sa mohli brániť. Štyria nimaninskí  strážcovia viedli Heznaka ku kráľovi Tailonovi, zatiaľ čo ich smer sa poberal do žalára. Stráž ich hodila do malej miestnosti bez jediného náznaku úcty a zamkli ich. Idur sa chytil mreží a preklínal celý Nimanin.

     Heznaka viedli dlhou sieňou, ktorej podlahu zakrýval červený koberec pripomínajúci krvavú rieku, ktorá sa tiahla až ku kráľovskej sieni. 
     ,,My sme o tvojej výprave vedeli, priateľu. Netušil som však, koho so sebou vedieš a akí nečestný rod ste," prehovoril Tailon popíjajúc ríbezľové víno zo zlatého pohára.
     Heznak podvihol obočie: ,,Vediem so sebou čarodejnicu, svoj ľud a brata toho odporného zradcu. A o tej nečestnosti by som na tvojom miestne pomlčal."
     ,,Nevedel som, že ste tak úbohí, aby ste si na pomoc zavolali nejakú čarodejnicu. Príde ti to ako čestný zisk pokladov Firlánu? Navyše, je tu ešte niečo, čo by som ti vytkol."
     ,,Ty mi nemáš čo vytknúť," rozosmial sa Heznak a krútil hlavou. ,,Ale počúvam."
     ,,Firlán upadol do zabudnutia. Frederik mi povedal, že sa až teraz k vám dostala kniha dedičstva. Ale to nie je môj problém a pokiaľ viem, nárok na poklady  z toho lesa má aj môj ľud."
     ,,Tvoj ľud nemá nárok ani na jedinú zlatú mincu."
     ,,Dohodnime sa ako králi. Ja ťa pustím i s tou tvojou bandou, ale s podmienkou toho, že dáš môjmu ľudu to, čo mu patrí," povedal pokojne Tailon a pristúpil bližšie pred Heznaka.
     ,,Tvojmu ľudu nepatrí nič a to je moje posledné slovo," zakričal Heznak, pričom ho stráž ešte viac obmotala lanami, pretože sa to možno nezdalo, ale Heznak mal veľkú silu a mali čo robiť, aby ho udržali.
     ,,V tom prípade je moje posledné slovo toto: ,,Zavrite ho k tej jeho prašivej družine a nechajte ich hniť za mrežami."
     ,,Toto ti neprejde, ty klaun!" zakričal naňho Heznak a vyceril zuby. 
     ,,Počkajte ešte, rád by som mu povedal ešte niečo," zastavil Tailon stráž, ktorá na jeho povel rýchlo zareagovala a poslúchla ho. ,,Čo povieš na kráľovskú chorobu, ktorá sa na teba nalepila? Určite si ťa našla."
     Heznak sa zamračil a pootvoril ústa. ,,Aká choroba?!"
     ,,Choroba, ktorá sa tiahne pôdou celého juhu a dostane sa iba do kráľovskej krvi, konkrétne toho, kto sa rozhodne vstúpiť do Firlánu. Je to kliatba od samotného Mótsognira, ktorý odmení toho, kto moci choroby odolá a nájde truhlicu s predmetom, ktorý sa v nej ukrýva. Čo myslíš, ty hlupák, prečo králi vždy posielali poddaných? Pretože sa báli. Báli sa moci a toho zla, ktoré je nasiaknuté v zemi ako jed. Vedeli, že by to z nich urobilo bláznov, ale nepovedali ti to asi, čo? Frederik mi povedal o tej knihe. Zjavne si si pozorne neprečítal všetky strany. Neverím tomu, že by ti tvoji predkovia nepovedali o tej chorobe. Ale, neprekvapilo by ma ani, keby to zatĺkli. Napinova krv nikdy nebola obdarená úprimnosťou a pravdomluvnosťou. Tu asi našu konverzáciu ukončujem, prajem ti príjemný pobyt za mrežami."
     Heznak naposledy zavrčal a preklínal Tailona celého, aký jestvoval a prisahal, že ak sa akýmkoľvek zázrakom dostane von zo žalára, tak ho zabije. Stráž ho hodila medzi ostatných a ozvalo sa zaštrnganie zväzku kľúčov, pričom jeden z nich bol tým kľúčom, ktorý ich zamkol do tej miniatúrnej špinavej väznice.
     ,,Arachne, nemôžeš nám pomôcť nejakým kúzlom?" spýtal sa jej skleslo Alexander, ktorý bol v psychickom rozpoložení z toho, čo urobil jeho brat.
     ,,Neviem, či mám na také kúzlo dosť sily, ale skúsim to." Dotkla sa mreží a niečo si šepkala popod nos. Rýchlo sa však odtiahla od mreží a zapišťala od bolesti. ,,Au!"
     Heznak k nej pribehol a pozrel sa na jej dlane. Boli popálené a keď sa dotkol mreží on, boli rozpálené ako oheň. ,,Čo sa to u Durinna stalo?!"
     ,,Netuším. Mreže mali začať svietiť namodro a mali sa dať ľahko roztiahnuť, ale zdá sa, že moje vlastné kúzlo šlo proti mne."
     ,,Ako je to možné?"
     ,,To práve neviem. Nikdy nemôže ísť vlastné kúzlo proti čarodejovi, ktorý ho vykonáva. Jedine vtedy, keby tu bol ešte iný čarodej a rozhodol sa obmedziť moju moc." Po týchto slovách sa zamračila. ,,Počkať, čo ak..."
     Heznak strhol pohľad na starého Malona. ,,Odkiaľ bol ten mág, ktorý ti dal tú čarovnú moc v Malonine?!"
     Starý trpaslík sa pozrel do zeme. ,,Neviem, odkiaľ presne, povedal som vám, že z juhu. Ale odkiaľ, to neviem."
     ,,Odkiaľ inokadiaľ by bol ak nie z Nimaninu, veď tu iné sídlo na juhu už nie je!" svitlo Heznakovi a kopol do zeme, z ktorej sa zaprášilo. 
     ,,Čo to teda znamená?" spýtal sa Pufin a oprel sa chrbtom o stenu.
     ,,Znamená to, že nemám v Nimanine žiadnu kúzelnú moc, pretože ma obmedzuje ten mág. Nejakým spôsobom obracia moje kúzla proti mne samotnej."
     ,,Ako tomu zabrániť?" spýtal sa Heznak a zhlboka sa nadýchol.
     ,,Zjavne nijak, keďže sme tu zavretí všetci do jedného," povzdychla si Arachne a zúfalo sa pozrela na špičky svojich nôh.