Bojovný

59°

Ležať v posteli s Ruby v náručí bolo pre mňa zvláštne. A po tom všetkom, čo som si dnes vypočul, ešte viac.

Chvíľu sme sa objímali na chodbe a potom som ju zaviedol do spálne. Prezliekla sa do môjho trička a spoločne sme si ľahli do postele. Bola roztrasená a rozrušená. Niet sa čomu diviť. Nerozprávali sme sa, len som ju objímal a hladil po chrbte. Postupne zaspala.

Prvýkrát odkedy sme sa dali dokopy zaspala uložená na mojej hrudi. Inokedy sme ležali len vedľa seba. Nikdy sme sa neobjímali. Povedal som jej, že ju dnes nepustím a myslel som to smrteľne vážne. Chcel som ju mať pri sebe a upokojiť ju. Na rozhovor ešte budeme mať čas. Aj keď všetko dôležité už asi bolo vypovedané.

Stále som všetko spracovával. Vynaložil som strašne veľa energie a predstavivosti, aby som bol schopný tie obrazy prijať. Ruby, tá žena, ktorá má pripravovala o rozum mesiace si prežila toľko strašných vecí... Na jednu osobu toho bolo jednoducho príliš. Cítil som sa mizerne, a to som si všetko len vypočul. Ona to zažila...

Nedokázal som si ju predstaviť ako spí na ulici ani ako robí všetky ťažké práce sveta. Krv mi vrela, keď som si pomyslel na to, ako ju nejakí kokoti mlátili alebo sexuálne napádali. Hladil som ju jemne po celej ruke. Mal som zaťatú čeľusť a druhú dlaň zovretú v päsť. Toľko agresívnych idiotov po tomto svete chodí, až to ani nie je možné. Všetci bez výnimky by si zaslúžili viac než len jednu výchovnú.

Obraz zbitej Leony sa mi vryl do pamäti navždy. Nikdy na to nezabudnem, hoci prešlo takmer desať rokov. Nezabudnem na to ako vyzerala, keď som prišiel do Brunovej spálne. Na to s akým strachom, s červenými očami plnými sĺz, sa na mňa pozerala a akú fialovú tvár mala. A ja mám teraz v náručí podobne traumatizovanú ženu. Teda ešte viac.

Nasucho som preglgol a pokrútil hlavou.

,,Nechcela som ti ukradnúť spánok." šepla zrazu Ruby do tmy. Pomrvila sa na mne a ja som presunul oči zo stropu na ňu.

,,Myslel som si, že spíš." pošepol som a dlaňou jej jemne prešiel po chrbte. Stále bola napätá.

,, Cítim, aký si nepokojný."

,, Prepáč... Ja len... Nedokážem si všetky tie obrazy vyhodiť z hlavy." pokýval som sám nad sebou hlavou. Chcel som, aby si oddýchla a nakoniec ju zobudím vlastným nepokojom.

,, Nepredstavuj si to! Ja som to prežila a nebolo to nič príjemné." vyslovila smutne, ale pozerala pred seba a nie na mňa.

,, Obdivujem ťa, Ruby. " šepol som po chvíli do jej vlasov. Ruby mala hlavu pokojne uloženú na mojej hrudi a prstami mi jemne predchádzala po odhalenej hrudi. Keď som tú vetu vyslovil, zdvihla ku mne pohľad.

,, Obdivuješ ma? " uisťovala sa, akoby zle počula. Hľadela mi do očí a očividne nesúhlasila s tým, čo som jej práve povedal. Prikývol som a prehovoril.

,, Si neskutočne silná. Obdivujem aj to, ako sa teraz dokážeš správať. To, že si nestratila vieru v dobro a hlavne v chlapov. Dokážeš normálne fungovať a to po tom všetkom môže zvládnuť len neuveriteľne odvážna a nepoddajná žena. Som si istý, že ja by som v tých podmienkach neprežil." vysvetlil som jej a pohladil ju po boku. Ruby nadvihla obočie a zasmiala sa.

,, Jasné, si chlap ako hora. Bez problémov by si tam prežil. To ti garantujem." pokývala hlavou, akoby mi chcela dať najavo aké hlúposti rozprávam. Nesúhlasila so mnou.

,, Si si istá? " opýtal som sa a ona okamžite sebaisto prikývla.

,, Počkaj. "šepol som jej, opatrne ju odsunul zo svojej hrude a postavil sa. Nechápala, čo robím, ale ľahla si na vankúš a sledovala ako odchádzam z izby. Čakala, o čo mi ide.