Living with Tomlinsons /Niall Horan☑️

1

Ahoj Volám sa Daniela Filip a mám 17. Bola som úplne normálne dievča ktoré na Slovensku žije svoj tínedžerský život. Až mi jeden list zo školy obrátil život hore nohami....

,,Mami, riaditeľka mi dala tento list mám ti ho dať a keď si ho prečítaš máš jej zavolať" podala som s rostrasenou rukov mame list. Snažila som sa vyčítať niečo z jej tvare ale nič som tam okrem prekvapenia nevidela, list položila na stôl a prisunula mi ho aj s letenkou. S prekvapeným vyrázom som ho začala čítať.
,,Dobrý deň,Pani Filip.
S radosťou Vám oznamujeme že vaše dcéra dosiahla najvyššie výsledky na celej škole v posledným skúškach preto chceme aby sa išla vzdelávať do londýnskej "Guildhall School of Music & Drama" keďže jej angličtina je na tom najlepšie z celej školy nemáme o nej pochybnosti,je to jedna z najlepších škôl a oslovili nás za spoluprácu my im dáme nášho najlepšieho študenta a oni zase nám ich. Letenky sú zaplatené a priložené v obálke Daniela bude bývať u rodiny kde bude o ňu dobre postarané. Keď odmietnete tuto ponuku tak vašu dcéru presunieme do inej školy na Slovensku, a to by sme robili neradi. Príkladam svoje telefónne číslo na lístok ten je taktiež v obálke. Rozhodujte sa s rozumom Daniela by si zaslúžila lepšiu školu.

    S pozdravom PaedDr.Ingrid Langford"

Pozerám sa na mamku ako obarena Oni má chcu poslat do Londýna a do školy o ktorej som sníva už veľmi,v očiach ma začínajú páliť slzy.

,,Tak ako sa rozhodneš?" Hodila som po mamke tázavy pohľad

,, Je to na tebe Dan, len ako sa rozhodneš ty. Ja budem rada ak tam pôjdeš ale mám o teba strach máš len 17 a stále budes moje malé dievčatko" povedala mama a v očiach mala slzy

,, Počkáme s tým na otca čo na to povieš?" Povedala som jej a chytila ju za ruky.

,,Som doma" ozval sa hlas môjho otca z predsieni ja s mamkou sme sedeli za stolom v obývačke a pili mätový čaj.

,,Sme v obývačke pod sem prosím" zakričala na neho mamka. Otec prišiel s pohľadom ala: čo sa stalo,, Prišiel list zo školy že by boli radi keby som prestúpila na Londýnsku školu a dokončila tam svoje štúdium" povedala som potichu a pozerala som sa na otcovu tvar ,, To je úžasne ako si sa rozhodla?" Na tvári sa mu rysoval úsmev. ,,Ešte som sa nerozhodla chceli sme počkať na teba." Povedala som a čakala čo sa stane. ,,Podľa mna by si mala ísť, je to jedinečná možnosť aby si vypadla zo Slovenska a začala iný život a nežila tu ako my" to bolo všetko čo mi na to povedal. ,, Dobre zavolám riaditeľke a oboznámim ju tvojim rozhodnutím" povedala mama a už sa zdvíhala z našej pohovky.

Po 35 minútach vyšla zo spálne s úsmevom na perách. ,,No čo hovorila" pýtala som sa hneď ako som ju uvidela ,, Odchadzaš za 3 dni" povedala a vtiahla si má do objatia.

3 dni ušli ako voda a ja už sedím v lietadle smer Londýn.

Let ušiel celkom rýchlo už mám svoj kufor a čakám kým má vyzdvihne moja rodina. Počkať neni to LOUIS TOMLINSON?? No to si zo mna robíš srandu rýchlo som si vybrala mobil a išla s kufrom za ním ,, Ahoj prepáč že ta otravujem ale mohla by som si s tebou spraviť fotku?" Snažila som sa povedať najpokojnejšie ako len šlo. ,, Jasne,ako sa voláš?" Spýtal sa má po tom čo som odfotila fotku "Som Daniela,, povedala som a Louis zdvihol obočie a spýtal sa. ,, Daniela a priezvisko?" ,,Filip" povedala som a mierne som zdvihla obočie Louis sa len usmial a zobral mi môj. kufor ,,Louis počkaj čo robíš?" Zasmiala som sa a snažila sa získať svoj kufor späť ,, Čo by som robil beriem ti tvoj kufor do môjho autá pretože práve na teba čakám" povedal mi úplne v klude a ja som ako keby zamrzla na mieste a otvárala ústa ako ryba Louis si má všimol a zasmial sa ,, Budeš tam ešte dlho stáť alebo už pôjdeš" povedal a začal sa smiať len som sa začervenanala sklonila hlavu a išla k nemu on sa samozrejme len zasmial a pokračoval v ceste k jeho autu....

Ahoj vítam vás u mojej prvej poviedky. V tejto poviedke sa bude
vyskytovať aj Larry