Predpeklie | SK

Predpeklie

Predpeklie

 

Londýn, rok 2064

 

     Na Vladimírovom jednorázovom telefóne sa objavila správa: Operácia Havran. Správu zničiť.

     Okamžite ten telefón hodil do praskajúceho krbu, z ktorého sálalo teplo a oheň. Potom sa vybral o dve poschodia nižšie, do svojej pivnice, ktorú si prispôsobil presne pre tieto účely.

     Stisol kľučku.

*-*-*-*-*

     Hayley sa snívalo, že je na dovolenke na akomsi opustenom ostrove. Len ona a jej rodičia. Vyzeralo to tam ako v raji. Priezračná azurová voda, bledožltý piesok, pálivé lúče slnka a vysoké palmy vrhajúce blahodárny tieň.

     Ocko s ňou postavil hrad z piesku – ako na starých fotkách. Mama sa na nich dívala spoza slnečných okuliarov. Potom sa usmiala, tmavé okuliare si narovnala a hlava jej klesla na deku.

Hayley sa narozdiel od mamy nerada opaľovala. Nevydržala by len tak ležať a neísť sa kúpať. Alebo postaviť hrad. Alebo vykopať jazierko a ohraničiť ho kameňmi, ktoré si nazbierala z cesty.

     Ten sen bol skvelý a všetci žili naveky šťastne.

     Teda aspoň kým zlatovlasé dievčatko s červenou mašľou vo vlasoch nevzalo nafukovacie koleso. Vybrala sa do teplého mora, čvachtala sa alebo len oddychovala opretá o vnútornú stenu ružového kolesa.

     A potom sa z ničoho nič objavil škaredý žralok a Hayley sa s trhnutím prebudila. Mama pri jej posteli nesedela.

*-*-*-*-*

     „Našiel sa sponzor, pani Georgeová,“ prehovoril primár Carstery s akýmsi zvláštnym trpkým tónom v hlase. Oči mu prezrádzali ľútosť.

     Pani Georgeová mu razom venovala stopercentnú pozornosť. Zalapala po dychu. S Corwinom, jej manželom, už strácali nádej na vyliečenie ich osemročnej dcéry, ktorá trpela leukémiou. Liek bol, samozrejme, dostupný verejnosti, ale príšerne drahý. Toľko peňazí s Corwinom nemali. Navyše sa už dobrých desať rokov nepoužívala chemoterapia, keď sa zistilo, ako veľmi  požkodzuje organizmus. Judith mala len jedinú nádej – že sa nájde dobrá duša a zaplatí pre Hayley zákrok aj podporné lieky.

     Dnes sa však riešili iné veci, iné problémy. Na každom kroku správy o tom, čo sa deje v Ukrajinskej oblasti EZA a k tomu ešte ten hrozný výbuch vo West Ende. Ostatní ľudia mali svojich vlastných starostí až-až nad hlavu. Tak teda áno, dalo by sa povedať, že Judith Georgeová bola nesmierne prekvapená, keď jej doktor Castery oznámil tú šťastnú správu.

     „Naozaj?“ ústa sa jej rozšírili do úsmevu od ucha k uchu a oči jej žiarili šťastím. „Kto je ten sponzor?“

      „Anthony Bones,“ odvetil primár.

Div jej oči nevypadli z hlavy od toľkého prekvapenia. „Anthony Bones?“ Počula vari Judith správne? „Ten Anthony Bones?“

     Carstery prikývol.

     „A to ako prečo?“ Judith podozrievavo prižmúrila oči. Bones nemal veľmi dobrú reputáciu. Kvôli ľuďom ako on trpeli ľudia ako Georgeovci. „Ako sa vôbec o nás dozvedel?“