Soulmate? [StrayKids]

1.

Han pov.

Po nekonečne dlhej ceste taxikár zastavil pred malým sivým domčekom v strede mesta. „Budú to 4€" Ozval sa hlas taxikára. Podal som mu peniaze a vybral sa ku dverám. „Ach~ domov sladký domov." Po vybaleni som sa rozhodol, že zavolám mamke. „Ahoj mami, nový dom je úžasný, mrzi má, že tu nemôžeš byť momentálne so mnou. " „Zlatíčko vieš predsa, že to nejde. Ty to určite zvládneš si silný a šikovný. Ak by bol nejaký problém tak okamžite volaj. " „Áno mami, občas mi tá tvoja práca naozaj vádí. Ale som rád, že som ťa mohol počuť. Už budem musieť končiť mami, maj sa. "

Time skip (ráno)

Zobudil som sa ešte pred budíkom. No čo, asi naozaj budem ranné vtáča haha. Po vykonaní mojej nudnej rannej rutiny som sa obliekol a vyrazil do školy. Čím bližšie som pri škole bol, tým väčší strach vo mne narastal. „To zvládneš Han nie si predsa bábovka " Vravel som si v hlave dookola. Pri vstupe do školy som sa potkol o prah a skončil v náručí neznámeho chlapca. „J-ja sa ospravedlňujem" Bože Han prečo musíš práve teraz koktať. „V poriadku, to isté sa mi stalo tiež, akurát, že mňa nikto nechytil. Mimochodom, moje meno je Lee Felix. " Odpovedal bielovlasok s úsmevom „Han Jisung, teši ma. " Pousmial som sa. „Si tu novy však? Ešte som ťa tu nevidel. " „Nuž bude to tak. "
Pozrel som sa na hodinky a zistil, že máme už len 10 minút do prvej hodiny. „Hej Felix, vedel by si mi ukázať kde je riaditeľna? " Spýtal som sa s nádejou v hlase. „Jasne nasleduj ma. " Kým sme sa dostali ku riaditeľni zistil som, že Felix vyrastal v Austrálii, ma mladšiu sestru a miluje vanilkovú zmrzlinu. „Tak a sme tu. " „Vďaka, dúfam, že sa ešte uvidíme. " Potom čo som zaklopal sa ozvalo tlmené ďalej. „Dobrý deň." „Ahoj ty musí byť Han Jisung. Ja som riaditeľka Kim Jisoo. Všetky veci maš v skrinke s číslom 118 a rozvrh taktiež." Povedala milo s úsmevom na tvári. „Ďakujem, dovidenia. " Popri hľadaní mojej skrinky som so svojou nešikovnosťou dnes už po druhýkrát padol niekomu do náruče. „Davaj pozor na cestu. " Ozval sa pri mojom uchu hlas a mne na tele nabehli zimovriavky. „Prepač, naozaj som nedával pozor na cestu. " Ticho som zamumlal, a odtiahol sa. „To mňa ale vôbec nezaujíma, ver, že ti to života urobím peklo. " Zavrčal a odišiel.

Po chvíli som našiel moju skrinku, vybral si veci a išiel do triedy. Slušne som zaklopal na dvere a po tlmenom ďalej som vstúpil. "Jee ahoj ty budeš asi Han však? Ja som tvoja triedna Kim Jennie a budem ťa učiť aj matematiku. Teraz sa nám prosím predstáv. " Počas toho ako triedna rozprávala som na sebe cítil všetky pohľady a stihol si prejsť celú triedu očami a všimol som si tu Felixa a toho chlapca ktorý bol nepríjemný. „ Ahojte, volám sa Han Jisung mám 16 a prisťahoval som sa sem z Incheonu a budem rád ak spolu budeme vychádzať. " „V poriadku, teraz sa prosím posaď ku Felixovi. " Keď som si sadol tak hodina ďalej pokračovala. Po hodine sa všetké dievčatá nahrnuli ku mojej lavici a začali sa prekrikovať jedna cez druhú. Zrazu sa ozval Felix „Mohli by ste odísť od našej lavice a dať Hanovi pokoj. " Keď všetky dievčatá odišli tak som hodil vďačný pohľad na Felixa.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

🌻Hi my beautiful sunflowers. 🌻 Toto je môj prvý príbeh a chcela byť som sa ospravedlniť za chyby. Zároveň Vám chcem poďakovať, že ste si vybrali práve tento príbeh, znamená to pre mňa veľa. Veľmi by ma potešilo ak by ste zanechali ⭐ podporili by ste tým tento príbeh a taktiež aj mňa. Úprimne, neviem ako často budú vychádzať kapitoly pretože momentálne máme veľa učenia. I love you❤🌻