Morská panna s červenými vlasmi DOKONČENÉ

Pozvánka

Po ďalšom skúšaní sa to už nepodarilo ani raz. Neskôr som sa pobrala domov.
Domov som prišla unavená.

,, Ahoj mami." Prišla som do kuchyne.

,, Ahoj, kde si tak dlho bola?" Opýtala sa ma
mama.

Chvíľu som sa zamyslela. ,, Na pláži."

,, Ako bolo v škole?"

,, Dalo sa. Idem si ľahnúť." Povedala som unavene.

,, Ale ešte není čas na spanie."

,, Viem, ale som strašne unavená."
Išla som do izby, a zľahka do postele ako pukanec.
V noci som sa prebrala. Tým že som išla skôr spať, som aj skoro vstala. Pretáčala som sa v posteli. Hľadala polohu na spanie, ale nie a nie zaspať.
,, Prečo nemôžem spať? Lara prečo si si  išla skôr ľahnúť. Teraz budeš musieť byť hore."
Hundrala som si sama pre seba. Postavila som sa k oknu. Pozorovala som nádherný mesiac, a hviezdy. Vrátil mi to čas, keď sme sa s dedom plavili po mori. Pod  nočnou oblohou. Pri pozeraní na oblohu, ani neviem ako, zaspala som. Ráno som vstala zlámaná. Zistila som, že som si zabudla dať budík. Ponáhľala som sa, aby som prišla v čas do školy. O chvíľu mi šiel autobus. Musela som zrýchliť tempo. Nakoniec som musela utekať aby som ho nezmeškala. Autobus som len tak stihla.
Dívala som sa von oknom. Vybrala som si slúchadlá z tašky, a pustila svoju oblubenu pesničku. Cítila som sa ako v inom svete.
Prebehla chvíľka a autobus zastavil. Vystúpila som, a pokračovala som v ceste do školy. Naďalej som neprestala počúvať pesničku. Už som bola pred školou. Otvorila som si hlavné dvere. Kráčala hore po schdoch do triedy. Malita mi zakývala z ľavice. Ja som si k nej sadla.
Dnes sme sa v škole učili kresliť pohár.
Bolo to ťažké, ale bavilo ma to.
Čas v škole utiekol rýchlo, aj cesta domov.
Dvere mi otvorili babka a dedko.
V obývačke som videla Lisu.

,, Ty tu čo robíš?" Nechápavo som sa dívala.

,, Veď tu bývam."

,, No, áno, ale o takom to čase si v práci."

,, Áno, ale dnes vám chcem niečo dať."
Vysvetlila Lisa.

,, Čo také?"

,, Počkáme na mamu."

Otco za nami prišiel do obývačky.
Čakali sme na mamu, o chvíľu mala prísť.
Vždy príde domov krátko po mne.
Bola som zvedavá, čo nam chce dať Lisa.
Zazvonil zvonček. Išla som otvoriť. Prievan od dverí sa dotkol mojich vlasov.

,, Ahoj mami."

,, Ahoj." Pozrela sa mama na Lisu. ,, Ty tu čo robíš?"

,, To naozaj je také divné čo tu o takom čase robím?." Podráždene povedala Lisa.
,, Tak teraz má všetci počúvajte. Chcem vám dať. "
Podala mame obálku. Z obálky vytiahla pozvánku, na svadbu o dva týždne.

,, Lisa ty budeš mať svadbu o dva týždne."
Nadšene mama povedala

Bolo to úžasné. Všetci sme Lisu objali.
Nemohla som sa dočkať toho dňa.