Bojovný

62°

Ruby

Mohol to byť taký pekný víkend. Tak pekne to začalo, kým on všetko nepokazil. Ak by bol ticho,  prežili by sme spolu krásnu noc v posteli. Ak by bol ticho, teraz by som nemusela sedieť na balkóne môjho bytu a fajčiť už štvrtú cigaretu za sebou. A to radšej nepočítam tie, ktoré som vyfajčila predtým, než som prišla domov. Moje pľúca už na to boli zvyknuté a pečeň už ani neprotestovala pri tom prísune alkoholu, ktorý som svojmu telu dopriavala.

Prečo mi to povedal? Prečo?!

Stále som na sebe cítila jeho dotyky a bozky. Dala by som všetko za to, aby som mohla vrátiť čas a nič z toho nepočuť. Tie slová nemal jednoducho vysloviť. Nikdy! Sama pre seba som si zavrčala a potiahla si z cigarety.

Sedela som na balkóne sama asi do polnoci. Fajčila som jednu za druhou a nechtami nervózne klepkala o stôl. Bola mi zima, keďže som na sebe stále mala len krátke biele šaty, ale moc som to neriešila. Bola som v takom tranze, že mi to bolo jedno. Dookola som nadávala sebe aj jemu.

Okolo jednej som počula ako niekto zabuchol predné dvere. Keď som prišla, bolo mi jedno či som nechala niekde svietiť alebo nie. Zažala som svetlo na chodbe a aj v obývačke, cez ktorú sa dalo dostať na balkón. To prezradilo Tanii moju prítomnosť, bohužiaľ.

,, Ruby? "počula som jej hlas z chodby. V kútiku duše som dúfala, že si priviedla spoločnosť a ja sa tomuto rozhovoru vyhnem. Darmo. Tania ma pozná ako svoje topánky a domov si často návštevy nevodí, skôr ona prespáva u tých chlapov.

Dopriala som si poriadny hlt z fľaše tequily a bola som ticho. Dúfala som, že sa vyparím z tohto skurveného sveta. Nestalo sa tak. Tania si nedala pokoj a prišla za mnou.

,, Čo sa stalo? " postavila sa do dvier od balkóna a zvraštila čelo, keď videla, čo tam robím. Neodpovedala som jej. Dúfala som, že sa otočí na päte a nechá ma tak, no opäť som v to verila nadarmo. Asi som skurvený idealista... Do piči!

,, Nemala si byť celý víkend u....?" nepodarilo sa jej dokončiť otázku, keďže som ju ihneď prerušila.

,, Nevyslovuj jeho meno! "zvolala som rýchlo, ale ani som sa na ňu nepozrela. Nechcela som dnes o ňom už ani počuť.

,, Čo ti urobil?" Tania rýchlo nahodila svoj ochranársky mód a ja som si povzdychla.

,, Nechcem sa o tom baviť. " šepla som a potiahla si z cigarety. Tania to na moje prekvapenie asi pochopila a vošla na chvíľu dnu. Asi ju stále málo poznám. O pár minút sa vrátila, dala mi na chrbát deku a sadla si na druhú stoličku na balkóne. Musela som sa jemne pousmiať nad jej starostlivosťou. Moju náladu to nezlepšilo, ale cítila som v hrudi taký príjemný, hrejivý pocit pri myšlienke na to, ako sa o mňa stará a ako jej na mne záleží. Ona a Ryan sú jediný ľudia na zemi, za ktorých by som do ohňa nedala len ruku, ale celá by som sa doňho hodila.

Sedela v tichosti vedľa mňa a zapálila si tiež. Vedela som, že ak by som sa tvárila inak, už by mi rozprávala o ich večeri vonku. Takto ma nechávala vychladnúť. V tej chvíli som ju nemohla milovať viac. Bola ticho, nepýtala sa nič, pretože ma poznala. Vedela, že ak sa zatnem, nikto so mnou nepohne.

Keď som dofajčila jednu cigaretu, zhlboka som sa nadýchla čerstvého nočného vzduchu. Už som nechcela fajčiť, no moje telo si pýtalo ďalší nikotín, aby som si ním mohla obaliť nervy. Siahla som po krabičke na stole. Vybrala som si z nej ešte jednu cigaretu a vložila som si ju medzi pery. Pripálila som si a užívala si ten pocit nikotínu. Dúfala som, že táto cigareta ma už upokojí.

Tania tam vedľa mňa sedela a ťukala do mobilu. Rešpektovala moje ticho až do určitého bodu. Z tequily sa strácal obsah a keď už som mala len spodok fľaše, prudkým pohybom mi ju vytrhla z ruky.