Lost

Večerný prepad

,,Máte výpoveď!" Hlas môjho šéfa sa rozozvučí po celej malej miestnosti a moje videnie sa zahmlie.

Do frasa.

,,Pane pri všetkej úcte, všetko čo som spravila bolo, že som rozbila hlúpy pohár." Obraňujem samú seba a snažím sa zostať v pohode a vydiskutovať si túto nepríjemnú situáciu.

,, Slečna Gates, pri všetkej úcte ku Vám, ste tu tretí deň, ešte sa len zaúčate a my- ja ako zamestnávateľ sa snažím dať Vám šancu preukázať svoje znalosti a schopnosti. A čo ste za tieto tri dni spravili vy ? " pozrie na mňa spýtavo a ja len skloním hlavu a nepríjemne sa pomrvým na stoličke v tejto malej kancelárií.

Neodvážim sa zodvihnúť zrak a počúvam súhrn veci ktoré som sa posledné a zároveň moje vôbec prvé tri dni pobabrala.

,,Hneď prvý deň, neskorý príchod o dve hodiny. Dve hodiny slečna! Nie dvadsať minút. Ako mi to vysvetlíte?" Viem že na mna pozerá no ja neodvrátim zrak od svojich ošúpaných nechtov.

Mala by som si spraviť manikúru.

,,Slečna?!" skríkne na mňa ráznejšie nízky muž, sediaci oproti mne v čiernych okuliaroch s hrubým rámom.

,,Zaspala som? V noci som stresovala kvôli novej práci, nemohla spať a ráno zaspala" myknem nevinne pleciami a jemne zodvihneme zrak aby som videla jeho reakciu.

Rukami si nervózne pretiera oči pod okuliarmi a neveriacky krúti hlavou.

,,Dobre, stále prvý deň práce, soľ do frapé namiesto cukru?" Rozhodí rukami a ja opäť skloním zrak na moje ruky uložené a žmolené v lone.

,,Pomýlila som si krabičky s cukrom a soľou."

,,Vyliata káva na zákazníkove sako?" nadhadzuje ďalej.

,,Bola som nervózna, triasli sa mi ruky"

,,A čo tak ten čistič sifónov ktorý ste nasypali do osem-tisícového pressostroja namiesto originálnej chemikálie na čistenie pressostrojov? To ste si tiež pomýlili krabičky?" Zúfalo si podoprieť hlavu a pozerá na mna ako na zázrak.

,,Nie, len...páky na pressáku boli zakalené a chcela som ich poriadne vyčistiť. Tá originálna chemikália to nedokázala." Stále si idem za svojim a argumentujem o život.

,,V neposlednom rade, slečna, rozbitý pohár aj s nápojom priamo pred zákazníkmi, s jedným ste dokonca jednalo vulgárne a nakoniec ten pán ešte drzo vynadal našej najlepšej zamestnankyni. K tomu mi máte čo povedať?"

,,Len toľko že toho zákazníka som trochu poznala a sama neviem prečo vynadal Ellen. Pozrite, ja viem že nie som zručný typ. Nikdy som manuálne nepracovala, myslím, a mám skôr hlavu na iné veci než na robenie a roznášanie káv.

,,Toto nie je najlepší argument ako obstáť svoju pozíciu v kaviarni slečna" neveriacky pokrútiť hlavou, no tón jeho hlasu je už o niečo pokojnejší.

,,Ja viem,  že ste stratili pamäť a viem si predstaviť aké ťažké pre vás musí byť, rozbiehať svoj život takto nanovo." Povie mi už s určitou ľútosťou v jeho hlase a očami skenuje moju tvár keď pokračuje v jeho reči.

,,No pochopte ma že naša kaviareň sa drží na pomerne dobrom rebríčku kaviarní v meste tak malom ako je Newham. Potrebujeme skúsených čašníkov, nie niekoho kto sa potrebuje ohriať aby si rozbehol život. Nechcem znieť hrubo, no snažil som sa Vám prepáčiť tieto vaše prešľapy ale ste tu len tretí deň a robíte mi z kaviarne spúšť slečna."
Moje oči skenujú jeho tvár ako pomaly vysvetľuje, a snaží sa mi jemne povedať že som neschopná pre tuto prácu.