Ráno som sa prebudila na detský plač. Už to začína v plnom prúde. Nie, že by som to ľutovala, ale počuť to hneď z rána nie je nalepšie.
"Idem ja." počula som známy hlas, neskôr kroky, ktoré sa viac a viac strácali.
Pár minút som ešte ležala, ale po chvíľke som sa postavila a išla za Madison. V izbe nebola a tak som šla do kuchyne. Austin ju práve krmil. Bol to pohľad na nezaplatenie. Keď dopapala dal ju odgrgnúť. Po pár minutách sa mu to podarilo a malá sa trošku povracala.
"Idem sa prezliecť a pôjdem do štúdia." vložil mi ju do náručia, pobozkal ma a stratil sa za rohom chodby.
"Dobre ránko." popriala mi vysmiata Nicol.
"Aj tebe. Čo sa stalo?" spýtala som sa cez úsmev.
"Nič také. Dnes ideme k Justinovim rodičom na dobu neurčitú."
"Tak si to užite. My sa zachvíľku pôjdeme prejsť." venovala som jej úsmev a išla do detskej izby.
Madison som vložila do postielky a vošla späť do spálne, aby som sa prezliekla. Je to zaujímave. Nicol s Justinom idú preč. Mischelle s otcom idú na dovolenku a ja tu ostávam sama. Austin bude mať veľa práce s prípravami na koncert a ostatné veci.
Keď som bola už úplne pripravená, prišiel rad na Madison. Po pár minútach som už všetko mala pripravené a vložila malú do kočíka. Vyšla som z domu, zamkla a namierila si to do parku.
Mala som také zmiešané pocity. Som mamou ! Je to niečo prekrásne. Ráno sa zobudíte a vidíte to malé, bezbranné stvorenie. Tie maličké pršteky a noštek. Na svete je milión žien a ona si vybrala mňa. Na tom niečo bude. Zastavila som pri lavičke v parku a sadla si. Madison sladko spala a vonku bolo príjemne.
"Becky? Si to ty?" počula som odrazu pri sebe. Pootočila som hlavu a neerila som vlastným očiam.
"Alex?" spýtala som sa neveriacky.
"Čo tu robíš?" vôbec sme nechápali čo sa práve deje.
Prisadol si ku mne a začali sm sa rozprávať. Bola som prekvapená, keď som ho tu stretla. Nevideli sme sa roky. Chodili sme spolu na školu. Navzájom sme sa doučovali. Boli sme vlastne najlepší priatelia.
Nová časť :) Sľúbila som, že sa pokúsim dávať časti rýchlejšie a zatiaľ sa mi to darí. úfam, že sa vám to páči. Chcela by som sa vás spýtať či by vám vadilo keby som začala písať pohľad iba z jednej osoby, pretože ma to potom pletie a dlhšie mi to trvá.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Nebezpečná láska
RomantizmBecky je posledný rok na škole, ale čo keď sa to celé zvrtne a namiesto školy sa začne venovať iným veciam? Možno o niečo nebezpečnejšie ako sú len nejaké zlé známky z matematiky či iného predmetu.
