Lost

Emocionálna horská dráha

V miestnosti je ticho.

Ja stojím stále medzi otvorenými dverami.

Predomnou sú štyria muži, usadení pohodlne na obrovskej sedačke.

Miestnosť je mierne zadymená cigaretami a na stole pred nimi leží niekoľko pohárikov s rôznymi tekutinami.

Naše tváre sú pravdepodobne identické.

Šokované.

,,Čo tu kurva robíš, Mia?" Chrapľavý hlas kučeravca preruší to ticho, ktoré tu nastalo.

Jeho vzhľad je, dovolím si povedať, ešte lepší než pred mesiacom. Má na sebe čiernu košeľu ktorú má ledabolo zapnutú len na pár gombíkoch. Jeho hruď je vystavená mojim očiam. Čierne džínsy ma upnuté na nohách, ktoré sú pohodlne roztiahnuté na kraji sedačky. V ruke drží cigaretu a jeho pohľad je upremtý na mne, spolu so zvrášteným obočím.
Vlasy má o niečo kratšie než naposledy, viac upravené smerom nahor.

,,To sa môžem spýtať aj ja teba, ja som tu pracovne. Prešla som pohovorom" Odpoviem rozpačito a pozorujem ako jeho tvár mení farbu.

,,Ako prešla pohovorom? Pokial viem, musíš sa dostať do toho skurveneho softvéru aby si prešla." Povie nervózne a začne vyťahovať telefón z vrecka jeho nohavíc.

,,Čo tam kurva ten Coulson robí?! To si tu len tak prijme babu za to, že má výstrih a krátke šaty ?!" Rozčúlene brble a ja si pri jeho slovách premeriam svoj outfit.

Nahnevane skrčím obočie a pozerám, ako začne do telefónu ťukať.

,,Neprijal ma vďaka mojim krátkym šatom, ale vďaka tomu že som sa do toho skurveného softvéru dostala!" Obránim sa rýchlo a pozorujem, ako na mňa už tak dosť šokovaný muži pozerajú už ako na úplného blázna.

,,Nemožné, štyri mesiace sa to nikomu nepodarilo." Povie rázne Harry ktorý prestane ťukať do telefónu a celú si ma premeriava s nahnevaným pohľadom.

,,Tak už áno, nemali ste mňa." Pyšne poviem a prekrížim si ruky na prsiach, aby som trochu zakryla moj dekolt. Stojím pred štyrmi mužmi, ktorí na mňa hľadia a vôbec sa necítim príjemne.

,,A neodpovedal si mi na otázku, čo tu dopekla robíš ty?!" Pripomeniem mu a cítim ako mi horúčava stúpa do tváre.

Asi sa mi dnes niečo stane...

,,Som majiteľ tohto tu, čo iné by som tu asi robil." Povie podráždene a opäť začína ťukať do jeho telefónu. Krúti hlavou a zatína sánku pri tom, ako pozerá do obrazovky a vidím že červenie taktiež.

,,Ako som to mala vedieť ? Veď ty si všade! Ako som mala vedieť že moj pohovor do novej práce v LONDÝNE, bude práve pre firmu ktorá patrí tebe?!" Neveriacky po ňom pozerám a zvyšujem postupne moj tenký hlas.

Nič mi nehovorí a vidím že zúrivo píše do telefónu.

V hlave mám momentálne zmätok a to čo sa práve deje mi už príde ako nevydarená komédia. Pokrutim hlavou nad touto absúrdnou situáciou a pozriem sa na mužov oproti mne.

Celé je to smiešne.

Moje pery vypustia zúfalý smiech. No nakoniec si uvedomím, že toto je naozaj veľmi vtipná situácia a začnem sa smiať.

Harryho kučeravá hlava sa zdvihne od telefónu a pozrie na blázna pred ním, ktorý sa začal smiať.

,,Niečo vtipné?" Krčí obočie a vidím, že bicepsi na jeho rukách sa začínajú napínať.