Bojovný

64°

Rozlepiť oči na ďalšie ráno sa mi zdalo úplne nemožné. Cítil som sa, akoby som strávil minimálne jednu noc uprostred Sahary. Nemal som toľko piť, ale to si hovorím zakaždým, keď pijem alkohol. 

Pomaly som sa začal rozpamätávať na minulú noc. S chalanmi bola v bare zábava. Pili sme. Veľa sme pili. Stretol som Willovu priateľku. Spal som na gauči a... prišla Ruby? Ešte aj keď mám opicu ju všade vidím? Môže mi takto jebať z jednej ženy? Vynadal som sám sebe, keďže som bol už asi naozaj v piči. Čo by tu vôbec robila? Pomyslel som si a obrátil sa na chrbát. Prišlo mi zle, ale podarilo sa mi zadržať v sebe obsah môjho žalúdka. Zavrčal som sám pre seba a rukami si pretrel tvár. 

Jedine myšlienka na moju výhru mi na moment nahnala na pery úsmev. Tešil som sa, že sa mi tak darí a budem z toho mať naozaj pekné peniaze. Mal by som zobrať decká s ich rodičmi niekam na pekný výlet. Viem, že im vďačím za veľmi veľa vecí. Najmä Brunovi. Presvedčím ich, aby sme spolu niekam išli. Rozhodol som sa rýchlo. Ani mne neublíži, keď na chvíľku vypnem.

Zrazu som začul kroky. Prudko som rozlepil oči, ruky si položil vedľa tela a pozrel sa na dvere od izby. Dôveroval som sám sebe, že som v noci nespravil žiadnu hlúposť. Nerozumel som, koho môžem mať teraz v byte.

No nakoniec vo dverách naozaj stála Ruby s veľkým čiernym podnosom na rukách. Niekoľkokrát som zažmurkal, aby som si bol istý, že som si nedal niečo silnejšie ako alkohol a nemám len skurvené halucinácie. Nemal som a dnešné skoré ráno mi pomaly začalo zapadať do seba.

,,Myslel som, že sa mi to snívalo." prehovoril som chrapľavým, ranným a prepitým hlasom. Nedokázal som sa ani posadiť.

,,Nesnívalo. Prišla som sem nadránom." povedala a posadila sa s táckou na posteľ. Nohy si zložila pod seba a zobrala z podnosu jednu zo šálok s čajom.

,,Doniesla som ti vodu, čierny čaj a tabletku. To by ti malo pomôcť s opicou." pousmiala sa a ja som jej úsmev vrátil.

,,Ďakujem, si super." povedal som jej vďačne a oprel sa o jeden lakeť. Na podnose bola miska s pokrájaným ovocím, tabletka, džbán vody a jeden čierny čaj. Druhú šálku mala ona v ruke. Zapil som tabletku čajom a obaril si jazyk, ale nedal to najavo.

,,Predpokladám, že si včera vyhral. Gratulujem." povedala mi a ja som prikývol. Oprel som sa s úsmevom hlavou o rám postele. Obaja sme obchádzali to, čo by mal byť hlavný predmet našej konverzácie. Ani jednému sa do toho púšťať nechcelo. Prstami som si pomasíroval spánky. Chcel som nejako zázračne a hlavne okamžite vytriezvieť. 

,,Áno, vyhral som. Keby viem, že máš v pláne prísť o tretej ráno, pil by som menej." zasmial som sa a odpil si znovu z horúceho čaju.

,,Ani ja som nevedela, že prídem. Nedokázala som zaspať a nemala som žiadny lepší nápad ako sa ísť s tebou porozprávať. " vysvetlila mi a pevnejšie stisla šálku v rukách. Neuniklo mi, že nebola vôbec namaľovaná a vôbec jej to neuberalo na kráse. 

,,Čo ten kokot? Vyriešila si si to? Dúfam, že dal pokoj." opýtal som sa na to, čo ma zaujímalo. Veril som, že nič vážne nespravil, inak mu pôjdem s radosťou napraviť ciferník.

,,Jedna zo žien, ktorej znepríjemňoval život viac ako mne, sa toho ujala. Je to pre ňu osobné a bude nás všetky zastupovať. Takže ja s tým už nič neurobím. Aspoň mi prestal volať a vyhrážať sa. A ani na mňa nepodal žiadne trestné oznámenie, takže som dopadla dosť dobre." 

,,Som rád." šepol som a znovu si odpil z čaju. Zavládlo medzi nami nepríjemné ticho. Ruby radšej obdivovala šálku vo svojich rukách než by sa pozrela na mňa a ja som sledoval skriňu oproti postele. Vedel som, že toto nebude príjemný rozhovor. Možno keď s tým začnem, zas sa iba oblečie a odíde. Každopádne musím riskovať aj tento scenár. Nech sa stane, čo sa má stať!