Lost

Plamienok ohňa

Ešte dnes večer som si hovorila, aké sladké to je v tých knihách, aké dramatické a dobrodružné. Každé dievča chce niečo také zažiť....

Realita je trochu iná.

Telo mŕtveho muža nehybne leží na mojich nohách. Krv z jeho rany začala presiakať aj jeho bundu a okolo seba vidím kaluž krve.

Moje nohy sú od krve.

Moje ruky sa strasú, v hlave mi búši. Dych mám nekontrolovateľne zrýchlený a pretože je zima, z mojich horúcich úst vychádzajú každú chvíľu obláčiky pary.

,,Bože...." Zavzlykám keď sa snažím trasľavými rukami odstrčiť mŕtve telo muža, z mojich nôh.

Z očí sa mi derú stále nové a nové slzy, ktoré ani nevnímam, keď šokovane hladím na mŕtve telo.

,,Mia..." chrapľavý hlas sa ozve týmito prekliatymi prázdnymi ulicami.

Kde sú kurva všetci ľudia?

Telo sa mi trasie od zimy, adrenalínu, strachu a šoku. Chrapľavý hlas moc nevnímam, keď sa sústredím na mŕtvolu na mojich nohách a snažím sa ťažké telo tlačiť preč z mojich nôh.

Telo je naraz o niečo ľahšie a až vtedy si všimnem druhý pár rúk, ktoré patria Harrymu.

Telo muža odvalí preč z môjho tela a pohodí ho vedľa nás.

Mužove oči sú stále otvorené a ústa má pootvorené.

Je to ako z hororu.

Vôbec nie ako z romantickej knihy.

Pri tom pohľade sa roztrasiem ešte viac. Holé, odreté kolená si pritiahnem k hrudi. Hlavu schovám do kolien a moje bosé nohy začnem rukami objímať.

Slzy mi padajú z očí ešte viac a ulicami sa ozvú moje vzlyky.

,,Mia, pozri sa na mňa." Harryho pokojný hlas prehovorí a cítim ako sa jeho teplá ruka dotkne jemne môjho zápästia, ktoré je otlačené od mŕtveho násilníka vedľa mňa.

Stále trasúca a stále vzlykajúca, ho poslúchnem.

Hlavu zodvihnem z mojich kolien a uplakané, vystrašené a zúfalé oči zabodnem do tých Harryho.

Jeho zelená farba očí svieti aj teraz, v tejto tme. Jeho oči majú mierny lesk a istým spôsobom sú upokojujúce.

Boli by, keby vedľa mňa práve neleží mŕtvola a moje telo nieje dobité.

,,Musíš sa upokojiť." Povie rázne, akoby ma presviedčal a pritom mi pevne pozerá do očí.

,,J-ja som nechcela. N-nechcela som s ním spať a,...a" Začnem no môj hlas ma zradí a začnem opäť vzlykať.

Harryho dlaň sa presunie na môj chrbát a začne mi po ňom jemne prechádzať, aby ma upokojil.

,,J-ja som len, chcela som to vyriešiť podobrom, vydiskutovať to s ním no o-on..." další vzlyk, preruší moje slová a ja sa pozriem vedľa seba na muža bez známok života.

Plač sa mi derie z hrdla, moje telo celé bolí a prestávam vládať. Začínam byt slabá ako zo mňa adrenalín postupne začína opadávať a prepadávam naplno slzám.

,,Poďme odtiaľto," Harryho chrapľavý hlas prehovorí, keď natiahne jednu ruku, aby mi pomohol sa postaviť.

Ruku mu chytím, no hneď ako sa postavím na rovné, bosé nohy, pocítim tlak a veľkú bolesť v mojej ľavej nohe, v nohe na ktorej mi ešte pred chvíľou stál, teraz už mŕtvy, muž.