6.

1 0 0
                                    

Pozrela som sa na Ritu, chvíľku mi trvalo než som sa spamätala. Patrick ma vyrušil z mojich myšlienok.
„No tak to vyklop! Už nevydržím!"
„Ehm, no, zistila som, že si po nás idú už dnes večer a chcú nám predtým dať dačo, čo sa volá anestéza." Pomaly som im vysvetľovala.
„Vie niekto čo je anestéza?"
Patrick sa zamyslel a Teo sa začal škriabať od nervozity na šiji.
„Myslím, že to dávajú injekciou do tela, osobe, ktorú idú operovať." Potichu poznamenal Oliver.
„Takže nás chcú uspať?!" Zvolal Liam tak nahlas, až ma zaboleli uši. Nemôžu brať trochu ohľad na môj vitlivý sluch? Ticho. Neznášam toto ticho. Toto ticho mi pripomína ,ticho pred búrkou'. Po hodnej chvíli ma niečo napadlo.
„Ale dobrá správa je, že Klaudia je zrejme na našej strane."
„Ako to vieš?" Neveril mi Patrick.
„Vo výťahu mi to povedala, len tak z ničoho nič. Taktiež muž, ktorého som odpočúvala hovoril, že nás sledujú na každom kroku, že máme v telách čipy, ktorými nás sledujú a aj dačo o kamerách..." No skvelé! Veď keď nás sledujú všade to znamená, že aj tu!
„A teraz vedia, že mi vieme, že oni vedia, že my vieme." Patrick tleskol rukami svoje stehná a nahodil povýšenecký výraz.
„Ako inak som vám to mala povedať?!"
„Prestaňte sa hádať!" Rozkričala sa už aj Rita.
„Hádanie vám dvom nijako nepomôže! Oli? Kamery sledujú stále?"
„Myslím, že ich kontrolujú len ráno potom na obed a večer. Proste vtedy keď sme všetci buď na raňajkách, na obede alebo večeri." Z kadiaľ toto Oli vlastne vie? Veď mu je deväť! Je múdrejší než my piati dokopy.
„Ako to vieš?" Vyzvedala som.
„Napadlo mi, že sa nám to bude hodiť... hneď som vedel, že toto miesto sa nám nebude páčiť."
„To bolo celkom chytré." Potichu si zamrmlal Patrick, asi nevedel, že ja ho počujem.
„Tak... budeme tu len tak sedieť alebo ideme vymazať ten posratý kamerový záznam?" Vrušene vyzvedal Teo.
„A kadiaľ sa tam chceš asi dostať?" Dobrá poznámka Patrick. V tej chvíli som spozornela na kroky v chodbe.
„Už prešla pol hodina asi však?" Overovala som si, nebola som si totiž istá, všetko prebehlo tak rýchlo a to už je čo povedať, keď to hovorí radioaktívny teenager.
„Určite." Zdvihol hlavu Liam, ktorý sa stále spamätával z tohot šialenstva. „No dobre," začal rýchlo, „tých, ktorých teraz NEzoberie Klaudia, sa vyhovoríme na to, že potrebujeme ísť na záchod a naše oba záchody sa upchajú. Ako pôjdeme cestou ku verejným záchodom, myslím, že sú na 6 poschodí, tak sa porozhliadame po kamerových miestnostiach, ak ich nájdeme pomocou nejakých kódou im vymažeme záznam."
Toto je plán?" Vyvalili sme na Liama všetci oči.
„To sa nemôže podariť, za A) nevieme kde je kamerová miestnosť, za B) ako chceš len tak upchať záchody?! A to je vlastne všetko. Toto je ten najhorší plán aký som kedy počul." Tentokrát s Patrickom súhlasím.
„Máš lepší Patrick?" Hneval sa Liam. Patrick nestihol začať rozprávať lebo na dvere zaklopala Kaludia. Otvorila ich a s jemným úsmevom sa na nás pozrela.
„Čaute, tentokrát si zoberiem Tea a Ritu." Povedala a dačo si zapísala do svojho zápisu, ktorý držala. Rita a Teo sa naraz zdvihli, jeden zo zeme a druhý z postele. Obišli okolo mňa a Rita sa na mňa žiadostne nenápadne pozrela. Čo mám robiť? Pýtala som sa sama seba. Ako Klaudia zatvárala dvere, začali sa jej hýbať pery, v momente som sa začala sústrediť na jej tichý hlas.
„Dá sa prejsť cez šachty, tie nekamerujeme. Kašlite na kamerový záznam, čo najrýchlejšie z tadiaľto vypadnite!" A zatvorila dvere. Patrick si všimol pohyb Klaudiiných pier a preto sa hneď otočil so spýtavým pohľadom na mňa.
„Počuli ste čo hovorila Klaudia?" Šepkala som dosť nahlas, aby ma počuli.
„Nie! Veď prečo sa asi tak na teba pozerám?!"
„Nebuď nervózny Patrick a čuš!" Okrýkol ho Liam. Patrick naňho len zagúlaľ očami a pohľadom sa vrátil naspäť ku mne.
„Kladia mi práve povedala, že v šachtách niesú kamery. A tiež, že máme kašľať na všetko, máme z tadiaľto čo najrýchlejšie vypadnúť." Od nervozity mi začalo búšiť srdce.
„Tak poďme." Súhlasil Oli.
„Ale počkať. Vieme ako sú šachty medzi sebou prepojené?" Spýtal sa Liam. To je dobrá otázka.
„Poďme na pokus=omyl, len nech sa aspoň pokúsime z tadiaľto dostať." Zavelil Oliver.
„Dobre, tak, poďme nájsť dosť veľké šachty." Usmial sa lišiacky Patrick, aj mne šklblo kútikmy úst. Liam sa postavil z miesta ako prvý a hneď už bol aj pri dverách. Pomaly ich otvoril, teda na Liama pomaly. S Patrickom a Olim sme mu stáli za chrbtom. Liam sa rozbehol na koniec chodby až ku schodisku, ani by som si ho nevšimla, ak by sa mu nezachveli vlasy na hlave. To mi pripomenulo, že ja som svoje vlasy vlastne v zrkadle nikdy nevidela, ale to ma momentálne nezaujíma.
„Tak?" Pošepla som.
„Vzduch čistý." Odpovedal nám. Patrick sa zadíval na strop, tak isto ako aj Oliver.
„Šachty! Nad nami!" Ukazoval Patrick na strop.
„Veď tam nič nieje." Oliver namietal. Aj ja som sa pozrela a nič som nevidela.
„Zas to vidím iba ja?" Povzdychol si. „No tak pozerajte." Patrick sa postavil do stredu chodby a natiahol ruky smerom k stropu, potom zistil, že tam nedočiahne.
„No dobre, tak niesom vysoký ako Teo! Dajte mi niekto rabaka." Podišla som o nemu a spravila rukami stupienok. On si na moju ruku stúpol a dotkol sa rukami stropu. Ešteže sme s tými teniskami chodili len po nemocnici, inak by som mala teraz zašpinenú ruku od bohviečoho. Chvílu len ohmatával stenu a potom zatlačil.
„Ty brďo, tak to som nečakal." Začudovane povedal Oli, ak mám pravdu povedať, ani ja som nečakala, že by šachta mohla byť až tak dobre schovaná. Patrick sa vitiahol do šachty a podali mi ruku.
„Ja pôjdem posledná. Poď ty Oli." Oliver ani na sekundu nezaváhal, oblapil Patrickovi ruku a vytiahol sa do šachty. Neskôr Liam a potom aj ja.
„Teraz kadiaľ?" Opýtala som sa. Šachta bola plechová, takže sa tam všetko ozývalo. Boľa taká malá, že sme museli ísť po kolenách.
„Poďme rovno." Navrhol Oli. Ako sme kolenačkovali smerom od našich izieb, započúvala som sa do okolia aby som mala ako-také tušenie kadiaľ ideme. Počula som výťah, sestričky na schodoch, doktora... Výťah!
Čakajte! Počujem výťah!" Obzerala som sa okolo seba, boli tam tri rozdelené šachty. No super a teraz kadiaľ?
„Ako sa chceme dostať na iné poschodia? Teraz sme na dvanástom, ale potrebujeme sa dostať na šieste, aby sme vyzdvihli Tea a Ritu." Vypytoval sa Patrick. Pozrela som sa inštinktívne na Olivera, lebo on vždy vie odpoveď. Oliver sa posadil do tureckého sedu.
„Ideš meditovať?" Rehotal sa Patrick.
„Buď ticho!" Všetci sme zmĺkli, ešte som nepočula Olivera zvyšovať hlas a už vôbec nie na Patricka. Oli zavrel oči ako keby sa bál včeli, ktorá okolo neho imaginárne lietala. S Liamom sme si vymenily pohľady. Zrazu sa Oliver zachvel.
„Mám to! Mám to! Pôjdeme rovno, potom do ľava. Tam bude akoby šmykľavka na špinavé prádlo a ňou sa vieme dostať na hociaké poschodie!" Jasal. Pozerali sme sa naňho ako 'jahňatá na nové vráta'.
„Prepáčte, pred včerom som zistil, že mám dobre vyvinutú echolokáciu." Usmieval sa.
„Ešte čo nepovieš?!" Rozčulovaľ sa Patrick.
„Prepáčte, ale nechcel som aby to doktori použili proti mne, tak som to radšej ani vám nepovedal a teraz poďte za mnou." Začal kolenačkovať smerom rovno.
„Wau!" Vydýchla som s Liamom naraz. Znova sme sa na seba pozreli a usmiali. To šedé tričko mu pristane z nás najviac.

RÁDIOAKTÍVNIHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin