привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

8

Keď Maria znovu otvorila oči, bola to ona, ktorá ležala v niekoho náručí. Najprv spanikárila, ale keď uvidela železnú ruku, ktorá ju obímala, upokojila sa. Sedela mu na kolenách a bola cez ňu prehodená tmavo-modrá fluffy deka, čiže nevidela či je niekto v miestnosti. No, rozhovor, ktorý sa miestnosťou ozýval počula viac ako len zreteľne.

,,Steve, je to nebezpečné. Nevieme na isto, kto to je. Mohlo by sa jej niečo stať. A hlavne, Maria ti na to neprikývne," povedala Nat. V hlase jej bolo počuť istú obavu, ak nie neistotu.

,,Nat, neposielal by som ju tam, keby som si nebol jistý, že to zvládne. Maria sa vie perfektne ovládať. Ak si vezme ako doprovod Buckyho a my im budeme kryť chrbát, nič sa nemôže pokaziť," namietal Steve. Maria si rýchlo spojila dve a dve. Chceli ich poslať na misiu. Ako imformátorov, ak nie ako agentov. Dávalo to zmysel. Ten, čo sa vydával za Mariinho otca, ak to naozaj nebol on, Mariu musel dôverne poznať. A keby jej doprovod robil samotný Winter Soldier, klenot Hydry, bolo by to až dokonalé. No, Maria to nechcela. Už fakt, že sa znovu do toho nechala zapliesť je pre ňu viac ako len dosť. Ísť do terénu bola pre ňu nočná mora. Možno si to ani neuvedomila, ale stisla Buckymu ruku, pravú ruku, ktorú mal položenú cez jej stehná.

Bucky si to všimol, ale tiež nič nedal najavo.

,,Zobudila si sa v nevhodnej chvíli, bábika," pomyslel si. Privinul si ju viac k telu a postavil sa na nohy.

,,Kam odchádzate?" spýtal sa ho Tony.

,,Bolia ma nohy a ju, keď sa zobudí, tak ju bude bolieť celý chrbát. Odnesiem ju do postele. Nemusela by sa zobudiť do tohto chaosu, čo tu predvádzate," hlesol Bucky a vykročil na odchod. Maria mu z hlasu vycítila isté podráždenie. Akoby sa ani jemu nechcelo nazad.

,,Po tom všetkom. Iba blázon by sa vrátil," pomyslela si.

,,Tebe sa ten nápad nepozdáva?" spýtal sa Steve, keď Bucky opúšťal miestnosť.

,,Ja nebudem ten, ktorý bude trpieť, Steve," povedal Bucky a odišiel. Vyšiel po schodoch a zamieril na chodbu, kde mala Maria izbu.

,,Vďaka," povedala potichu Maria a stiahla zo seba deku. Bucky zastal a pozrel na ňu.

,,Naozaj to nepotrebuješ počúvať," hlesol a Maria mu na sekundu pozrela od očí. No, tá sekunda bola pre oboch ako niekoľko hodín. Obaja boli unavení. Unavení zo života. A obaja chceli len jedno - pokoj a niekoho, na koho by sa mohli spoľahnúť.

,,Ďalej prejdem aj sama," povedala Maria roztržito a snažila sa dostať z Buckyho náručia. Nemusel vidieť to, ako sa červená.

,,O tom pochybujem," uškrnul sa Buck, ale kým to stihol dopovedať, Maria letela k zemi. Bucky ju chytil v poslední chvíli. Objal ju okolo pása a pritahol nazad k sebe. Modrá deka dostala ležať na zemi.

,,Čo to?" Maria zostala prekvapená a mierne vydesená.

,,Tri hodiny si spala bez pohnutia v tej istej podobe. Bol by som prekvapený, keby ti tie nohy nezdreneveli," pousmial sa Bucky.

Maria si až teraz uvedomila, že ju obíma okolo pása. Odtiahla sa a vynaložila veľa úsilia, aby nespadla na zadok.

Buckyho úsmev zmizol. Bolo to pre neho zvláštne. Chcel ju mať stále pri sebe. Keď sa jej dnes ráno zobudil v náručí, zľakol sa. Vedel, a hoci mu to nepovedala, že ju ľudský kontakt, najmä ten mužský, desil. No, nemal srdce ju zobudiť. A tak ju nechal, nech mu spí v náručí. Hoci, keď prišli ostatní, dostalo sa mu pár nevhodných poznámok od Sama. Preto radšej prehodil cez ňu deku. Vlásky je voňali ako vanilka a dýchala tak nepravidelne, až to Buckyho desilo. Nevedel si ho vysvetliť. Takto blízky mu nikto nikdy nebol, okrem jeho matky. Dokonca, ani pri nej nemal takú potrebu si ju stále držať pri sebe.

,,Tak neskôr," usmiala sa Maria a dotackala sa do svojej izby.

Bucky sa zohol po deku a zamával na pozdrav.

Po niekoľkých hodinách, kedy boli Marii oznámené všetky skutočnosti, sa opäť stretli v posilovni, ktorá bola na tridsiatomsiedmom poschodí. Maria si bola totižto vedomá, že jej fyzické schopnosti už dávno nie sú dostačujúce na to, aby sa zúčastnila plnohodnotnej misie.

,,V poriadku?" Spýtal sa jej Buck, keď podišiel k nej.

,,Hej a ty?" usmial sa.

,,Už lepšie to byť nemôže," odvetil jej s milým úsmevom Bucky a pretrel si spotené čelo.

,,Chodí ten chlap aj niekedy bez trička?" pomyslela si Maria a bez ostychu si ho celého premerala.

,,Takže, dnes nemáš tričko?" začal Buck, kým sa snažil si spraviť malý drdol, aby mohol pokračovať vo svojom tréningu.

,,Tak si tu len ty a už to vieš, takže je to jedno. A ukáž to sem," povedala a vytrhla mu gumičku z rúk. Rukou mu naznačila, aby sa jej otočil chrbtom a Bucky ju s pousmiatím poslúchol. No, pre ňu bol až príliš vysoký.

,,Čupni si prosím. Nech to máš pekné," poklepkala ho po pravom ramene a Buck opäť poslúchol. Maria mu tenkými prstami prečesala neposlušné vlasy a zpola ich do drdolu. Gumička jej bola dobre známa, ale nič nepovedala.

,,Dobre, hotovo," hlesla a chcela sa odtiahnúť. Ale Bucky, ako sa mal postaviť, ju chytil pod kolenami a vzal si ju na chrbát. Maria vypískla a objala ho okolo krku.

,,Čo, robíš?" zasmiala sa. Do nosa jej udrela vôňa, ktorá sa skladala z výrazného mužského parfému a potu. Bucky ju pevnejšie chytil za stehná a podišiel s ňou ku hrazde.

,,James Buchanan Barnes, čo máte zaľubom?" spýtala sa ho s vážnym tónom hoci na perách jej hral úsmev.

,,Budeš mi robiť závažie," povedal a rukami sa vytiahol na hrazde.

Maria sa nevedomky usmievala. Bolo to ako vystrihnuté z profilu na sociálnej sieti nejakého zamilovaného páriku. No, po chvíli jej to začalo byť nepríjemné, prišla si až príliš ťažká, tak Buckyho pošteklila na rebrách. Ten sa zachichotal a zoskočil dole. Maria sa šikovno zošmykla, ale ona sa neusmievala. Na Buckyho sa dívala so zdeseným pohľadom.

A Bucky vedel prečo. Postavil sa pred ňu. Ich telá boli vzdialené len prá centrimetrov.

,,Smiem?" spýtala sa opatrne.

Bucky váhal. Všetci videli jeho ruku, ale nikto nevidel to ostatné.

Prikývol.

Maria k nemu podišla a začínala od kovového ramena. Prechádzala cez kľučnú kosť, ktorá nebola skutočnou kosťou, a mierila nižšie.

,,Jeden, dva, tri. Dobrý, Bože," vydýchla Maria.

,,Zvyšné sa mi rozhodli nechať. Aby som nebol úplný robot," zasmial sa Bucky, ale v očiach sa mu zaleskli slzy.

,,Bucky ja-"

,,To je v poriadku, Maria. Je to v poriadku," chytil ju za ramená a pozrel jej do očí.

No nevydržal to a pozrel sa aj na jej jazvy.

,,Dve streli," Maria sklopila pohľad. ,,Bez podrážkovania. Zastavila ich hrudná kosť, ale niečo málo to dostali aj pľúca," povedala a po líci jej stiekla slza, ktorú Bucky zotrel palcom.

,,Keď tam budeme," zodvihol jej bradu. ,,Urobím všetko preto, aby ti nikto neublížil."

,,Sľubuješ?"

,,Sľubujem."