Čitateľský denník

69. Prečo majú ženy v socializme lepší sex od Kristen R. Ghodsee {SK}

Túto knihu som si chcela kúpiť, len čo ju Literárna bašta vydala, nakoniec mi ju požičala moja kamoška. A úprimne, som jej veľmi vďačná, lebo bola super. Nepovedala by som, že pre mňa bola eye-opening, pretože sa za libleft feministku považujem už dlho, no pre veľa z vás by mohla byť, tak ju už takto zo začiatku odporúčam!

Žáner: feministická populárno-náučná literatúra
Rok vydania: 2018
Moje hodnotenie: 9,5/10

Kristen Rogheh Ghodsee sa narodila 26. apríla 1970 v USA, má korene v Puerto Ricu a Iráne. PhD získala na Berkley, je etnografkou a viaceré jej výskumy boli ocenené. V roku 2012 bola zvolená za prezidentku Spoločnosti pre humanistickú antropológiu. V súčasnosti pôsobí na Pennsylvánskej univerzite ako profesorka ruských a východoeurópskych štúdií. Napísala viacero kníh, v ktorým sa venuje dôsledkom ekonomických a politických systémov na ženskú emancipáciu, primárne je zameraná na Bulharsko. 

Ghodsee vo svojej knihe nijako neglorifikuje štátny socializmus, to musím povedať už na úvod, nakoľko si uvedomujem, že pre veľa ľudí to môže byť prvé, čo príde na rozum. Priznáva hrôzy stalinizmu a aj to, že ženy boli vtedy v opresii, no vyzdvihuje politiky 70. a 80. rokov ako platená materská dovolenka, štátne škôlky, podpora vzdelávania žien a ich následné uplatnenie vo vede a technike (na obálke knihy samotnej je Valentina Tereškovová, prvá žena vo vesmíre), no a nakoniec samotný spoločenský naratív súdruhov a súdružiek, ktorí si sú rovní. 

To stavia do kontrastu s americkou realitou, kde ženy mali byť "tvorkyne domova," čo dokladá osobnými príbehmi svojich priateľov, ale aj tvrdými dátami z prieskumov a odborných článkov, ktoré sú na konci knihy kvalitne ozdrojované na vyše dvadsiatich stranách. 

Takže, prečo majú ženy v socializme lepší sex? Zhrňuje to tento citát z knihy: "Ani to najlepšie dráždenie neumožní žene dosiahnuť rozkoš, ak je vystresovaná alebo prepracovaná, má strach o svoju budúcnosť a finančnú stabilitu." Hneď v prvej kapitole ma šokoval príbeh autorkinej kamošky Lisy, ktorá bola doma s deťmi a bola úplne finančne závislá od manžela. Šli spolu na večeru, Lisa však nemala peniaze, lebo ich jej manžel nedal, a tak zaplatila Ghodsee. Lisa potom zahanbená povedala, že sa s ním vyspí a potom to priateľke vráti - áno, Lisa musela v manželstve predávať svoje telo. 

Znovuzjednotenie NDR a NSR Ghodsee berie ako case study kde skúma, ako kapitalizácia východného Nemecka zmenila sexuálny a pracovný život východných Nemiek. Cituje výskum, ktorý dokazuje, že východné Nemky boli naozaj v spálni spokojnejšie ako západné a dokladá to aj článkami z dobových novín, ktoré východné Nemky fetišizovali kvôli ich otvorenej sexualite. Nie je pritom one-sided, dodáva, že jedným z dôvodov aktívnejšieho sexuálneho života východných Nemcov okrem sociálnych politík môže byť aj potlačovanie diverzity kultúry - manželia nemohli ísť večer do kina, a tak šli do postele. 

Okrem Nemecka samozrejme skúma jednu po druhej všetky krajiny východného bloku - vrátane Československa, i keď len na krátkom úseku. Vzorec sa opakuje - stabilná práca, zdravotné poistenie, štátne školy a škôlky = ženy rovnejšie mužom. Ghosee totiž svoju knihu stavia na ekonomickej teórii sexuality. Tá hovorí, že v kapitalizme je sex tovarom ako každým iným. Preto sú prostitútky diskriminované, lebo svoju sexualitu ownujú a znižujú tak jej cenu, zatiaľ čo "bežné" ženy sa snažia hrať na nedostupné a svoju sexualitu skrývať, aby bola nedostatkovým tovarom a mala teda vyššiu hodnotu. Aby mali muži neobmedzený prístup k ženskej sexualite, musia platiť večerou, lístkami do divadla, drahými kabelkami a eventually aj manželstvom, ktoré zabezpečuje pre ženu dlhodobé ekonomické istoty. V socializme toto však nie je nutné. 

Na základe tejto teórie (i keď podľa mňa na to stačí common sense) kritizuje jednotlivé zákony a politiky západných krajín - do roku '77 v západnom Nemecku nemohla podľa zákona práca ženy zasahovať do jej práce v domácnosti; do roku '71 nemali ženy vo Švajčiarku volebné právo; dodnes nemá USA žiaden národný zákon o platenej materskej dovolenke a jej zdravotné poistenie častokrát závisí na práci jej manžela. 

Taká žena si teda musí dvakrát rozmyslieť, či zo vzťahu, akokoľvek neuspokojivého, odíde. Ako hovorí Ghodsee: "Nikto by nemal ostávať v práci, ktorú nenávidí, len kvôli zdravotnému poisteniu, žiadna žena by nemala zostať s partnerom, ktorý ju bije, pretože si nie je istá, čo dá svojim deťom jesť, alebo musieť spávať so starým boháčom, pretože si nemá za čo kúpiť učebnice." 

Do kontrastu k tomuto stavia ekonomickú nezávislosť žien štátnosocialistických krajín, ktorá prispela k vytvoreniu kultúry, v ktorej je sex spoločný zážitok a nie len vec na predaj. Muž sa musí o orgazmus svojej partnerky postarať, pretože už nie je ekonomicky nútená s ním ostať, i keď nie je vo vzťahu spokojná. 

I keď je Ghodsee viac zameraná na 70. a 80. roky, pripomína aj časy leninizmu, kedy boli prvýkrát zlegalizované potraty či zavedená sexuálna výchova na školách; a takisto významné feministky toho obdobia ako Alexandru Kollontajovú či Nadeždu Krupskú (každá kapitola vlastne začína medailónikom o historicky významnej feministke, čo je super). 

Jej výskum štátneho socializmu je odborný a objektívny, takže keď v závere tvrdí, že experiment nevyšiel, ale nie všetko bolo zlé a stojí za to sa z chýb poučiť a skúsiť to znova, ja jej verím. Vlastne jediná vec, v ktorej sa nezhodneme, sú kvóty na ženy-političky či ženy-členky správnych rád významných firiem, ktorá ona považuje za správny krok, čo dokladá príkladmi z Nórska a Islandu. Podľa mňa je však diskutabilné, či je vysoké percento ženského zastúpenia výsledkom kvót alebo demokratického socializmu severských krajín a spoločenskou klímou, ktorá ženy rešpektuje.

Kniha končí doslovom prekladateľky Zuzany Szabóovej, ktorá mimo iného konštatuje, že kapitalizmus v roku 2019 Slovensku priniesol  s e d e m  návrhov na obmedzenie reprodukčných práv - a aj teraz je v NR SR ďalší, ktorý sa ukotil v chorej hlave Martina Čepčeka. 

Nakoľko ide o faktografickú literatúru, nebudem písať o pros and cons, keďže sa na to necítim byť kompetentná. 

Opäť zopakujem, že knihu odporúčam všetkými desiatimi. Odporúčam aj môj playlist na Spotify, volá sa Lets fucking crucify Martin Čepček, je tam napríklad aj song ktorý je tuto v médiách, a tiež odporúčam môj instagramový čitateľský denník @basaviecitat. Vďaka mojim kamoškám bude jún mesiacom feministickej literatúry a nabudúce vám napíšem o Muži mi to vysvetlia od Rebeccy Solnit.