MONSTER - H.S. SK

Monster 4

"Ahoj" Začula som v tme pred sebou mne menej známy hlas.

"K-kto si?" Povedala som roztraseným hlasom. Zrazu sa zo stropu na mňa valilo svetlo a ja som prižmúrila oči, pretože bolo neznesiteľné.

"To som ja." Obzrela som sa pred seba a uvidela som pár zelených očí hľadiacich na mňa. "George, zľakla som sa." Vydýchla som.

"Musíš ísť so mnou, hneď. Ešte je šanca Harryho zachrániť." Vypýskla som od šťastia a zobrala som Georgeovu ponúkanú ruku. Spolu sme vybehli zo školy a uteli nevedno kam.

Zastavili sme sa až pri Georgeovom dome. Pokynul mi aby som vošla do vnútra. 

"Takže, strávil som celú noc pozorovaním videí, začo mi mimochodom dĺžiš jednu obrovkú pizzu s extra syrom navyše." žmurkol na mňa a ja som sa uškrnula. "Zistil som že Jerry je typ upíra nazývaný normád," Zakrivila som tvár do zvláštneho úšrnu, a jemu asi došlo, že som nepochopila, "normádi sú upíri ktorý väčšinou žijú samostatne, živia sa veľmi nenápadne a snažia sa, aby ich niekto nechytil. No, Musím ti povedať, som si istý že Jerry je normád, ale on je iný. Myslím, že sa snaží vybudovať armádu. Ak tento druh uhryzne človeka, teda ho zabije, zahrabe ho pod zem. Myslím, že náš Jerry bude mať pariadne hlboké základy domu. Vlastne si postavil vlastné katakomby."

S tých informácií sa mi zatočila hlava. "A čo sa stane potom?" 

"Potom sa znovuzrodení, takzvaní unnormádi vyhrabú sami zo zeme a pokračujú v tom, čo začal Jerry."

"Ale ak Jerry Harryho uhryzol, nebude už niekde 4 metre pod zemou?"

"To je na tom to skvelé. Ak ho Jerry len urhryzol, ale Harry ešte žil, Jerry je schopný sa na ňom živiť niekoľko dní, ale ak ho zabil hneď, môžme si už rovno kupovať náhrobky. Mel, myslím, že sa začína vojna. Nespočetne veľa ľúdí zmizlo len za jeden týždeň."

"Do riti!" Spustili sa mi slzy. Nechcem oň prísť. "Čo budeme robiť?" 

"To je vlastne to, o čom som chcel s tebou hlavne hovoriť poď so mnou." Podal mi ruku a ťahal ma o poschodie nižšie, zabočil k dverám, ktoré otvoril, zapálil svetlo a potom sme spolu putovali rovno do ich pivnice. Hneď ako som zahliadla poličky plné zbraní drevených kôlov, strieborných nábojov a dynamitu, vytrhla som jeho ruku z tej mojej a ustúpila som pár krokov dozadu. "Čo si zač?" Snažil sa priblížiť ale ja som sa ucukla.

"Mňa sa nemusíš báť Mel, naša rodina zbiera takéto veci, nemysli si, že sme nejakí fanatici, skrátka, môj otec rád nakupuje na Ebayi." Zasmial sa a ja som sa uvoľnila. Mám mu veriť?

"Tieto veci," ukázala som na poličku so striebornými nábojmi,"sú pravé?" George prykívol a začal mi všetko ukazovať a vysvetľovať.

"Na dnešný večer sa musíme dobre pripraviť." Zarazila som sa. "Na dnešný večer...my?" Nechápala som. Ja viem, že Harryho treba zachránť, ale myslela som si, že keď už má takú profsionálnu výzbroj, mohol by mať aj nejakých ľudí, ktorý s ním chodia ,,na záťahy".

"Snáď si si nemyslela, že tam pôjdem sám."

"Nie, to nie, ale nemyslela som si, že tam pôjdem s tebou ja." konštatovala som, ale v mojich očiach sa pohrával strach.

"Neboj sa Mel, my to zvládneme, budeme skvelo pripravení na čokoľvek." Usmial sa a ja som mu úsmev opätovala.

...

"Takže, pripravená?" Opýtal sa George keď som si za pás strčila poslednú zbraň. Bola som po uši ozbrojená, priznám sa, páčilo sa mi to, že sa nemusím obávať, že ma nejaký chrapúň večer znásilní.

"Vôbec niesom pripravená." Povzdychla som si. "A o to práve ide." Zasmiala som sa sama na sebe a mohli sme vyraziť. Jerryho dom je približne 10 minút pešo od Georgeovho domu. Cítila som sa ako tajný agent. Trochu sa mi to páčilo. Ísť v ústrety nebezpečenstvu.

Pozrela som sa na seba do zrkadla a začala som monotónnym hlasom. "Riverová, Melanie Riverová. Pf, pfff!"

"Heeej, vystrašíš susedov." Pozrel sa na mňa a pretočil očami. "Prepáč, trochu som sa do toho vžila." 

"Psst, už sme takmer tam."

Obzerala som sa za seba, či nás niekto nesleduje, ale v tom, zrazu sa za mnou niekto zjavil.

Môj pohľad padol na topánky, ktoré boli celé od blata. Nohavice - ktoré boli, predpokladám, predtým zelené, boli teraz celé od krvi. A škvrny od krvi boli všade aj na bielom tielku, ktoré mal. Nečudovala som sa, že je celý od krvi, veď tu je to bežné, ale v tomto počasí nie je možné, že by mal na sebe len tielko. A tak som sa konečne pozrela do očí, ktoré na mňa už dlhú chvílu pozerali. Tieto oči spoznám kedykoľvek a kdekoľvek.

"Harry."

....

Táto časť je dosť krátka, pretože som už nemala nápady :/

Jell