Alex to nikdy nemal v živote ľahké. Keď bol malý zomrela mu mama a celý život ho vychovával strýko. Otca nikdy nepoznal. Alex je teraz dospelý a snaží sa osamostatniť. Jeho strýko má vlastnú rodinu, do ktorej síce úplne nepatrí, no cíti sa tak. Alex...
O hodinku sme spoločne, dosť dobre naladení, vychádzali z kúpeľne. Prišiel som za Ruby a hoci sa ma najskôr snažila vyhodiť, ústami som ju veľmi rýchlo umlčal a presvedčil, aby si ma na chvíľku nechala. Pritom som aj rešpektoval jej rozhodnutie, normálny sex sme nemali. Aj keď ma to stálo nadpozemsky veľa sebaovládania.
,,Máme večeru zaplatenú v hoteli alebo sa ideme niekam najesť?" spýtal som sa a pozrel sa na svoj mobil, či ma niekto nehľadal. Nikto. Jedine Brunovi som napísal, že som na víkend mimo mesta, aby si nezmysleli, že pôjdu ku mne.
,,Nie, tu máme zaplatené len raňajky. Môžeme sa ísť niekam najesť a potom sa poprechádzať." navrhla a pritom si sušila vlasy uterákom. Zdvihol som oči od telefónu a hodil ho na posteľ vedľa mňa.
,,Okej. Oblečme sa a môžeme ísť." vyhlásil som a to sme aj urobili. Ruby vyzerala ako vždy úžasne. Biele kvetinové šaty, ktoré si obliekla, na nej vyzerali neuveriteľne. Aj keď najkrajšia je samozrejme bez oblečenia. Letmo som ju pobozkal a chcel vyjsť z hotelovej izby,
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Počkaj!" zastavila ma tesne pred otvorením dvier.
,,Čo sa deje?" otočil som sa na ňu a poobzeral som sa po izbe či som náhodou niečo nezabudol.
Ruby sa na mňa koketne usmiala a rukami mi prebehla od brucha až po ramenách. Zamračil som sa, keďže som už dokázal určiť, že niečo chystá. Po toľkých mesiacoch som ju už mal ako-tak prečítanú.
,,Ale nič." šepla a dlaňami mi prebehla po hrudi smerom dole. Celý čas sa tvárila nevinne. Na jej vkus až príliš. Nemal som ani tušenie, čo môže mať za lubom.
,,Si nejaká nenásytná, nie? Na pláži si mi povedala niečo diametrálne odlišné od toho, čo teraz robíš." upozornil som ju, aj keď som nemal ani najmenšiu chuť sťažovať sa, keď mi pohladila rukou rozkrok. Zatvoril som oči, aby som sa ovládol a len čakal, čo príde ďalej. Jej hladenie však trvalo len malý moment a zrazu jej ruky opustili moje telo.
,,Môžeme ísť." vyhlásila so skrytým smiechom v hlase a ja som prudko roztvoril oči. Uškrnula sa a víťazoslávne zamávala mojou peňaženkou vo vzduchu. Zvraštil som čelo.
,,Ty jedna manipulátorka!" zvolal som.
,,Všetci chlapi sú rovnakí, tak prečo to nevyužiť? Po tom, čo sa stalo na pláži toto ostáva tu!" vyhlásila a hodila moju peňaženku do jedného šuplíka pod televízorom. Okamžite som začal protestovať.
,, Tak toto nie! To nemôžeš myslieť vážne! Musím mať pri sebe doklady. Odmietam sa tu pohybovať bez hotovosti a dokladov! A čo ak nebudeš mať dosť peňazí? Budeme utekať?" zaujal som naozaj odmietavý postoj.
,,Ver mi, to sa nestane a navyše, kto by zastavoval dovolenkárov? Nebude ti to chýbať a ja budem pokojnejšia. Ako som povedala, môj nápad ide na môj účet. Očividne si to ty nevieš zapamätať a máš s tým problémy, tak ti to uľahčíme." sladko sa na mňa usmievala.
