S láskou tvoj hokejista.

2.

"Ide ti to fajn, len skús tú pravú nohu tak nevystierať."
Chcela som sa otočiť, aby som zistila komu patril ten hlas. Totiž vôbec som ho nepoznala a nevedela som komu patrí. Ostala som veľmi prekvapená...

Nepoznala som ho. Bol to Adamov spolužiak a myslím, že aj spoluhráč.

Chalani nás pozvali na ich prvý zápas v sezóne, ktorý bude už zajtra o 5-tej. Vraj by boli rád, ak by sme prišli, aj keď nechápem prečo, keďže sme sa spoznali iba dnes... Teda minimálne my traja. Ja som veľmi nemala v pláne prijať toto pozvanie, nakoľko viem, že s tým budú mať moji rodičia problém, no skúsiť to môžem.

Ostali sme ešte na tréning chalanov. Medzitým som sa šla prezliecť a vrátiť veci, ktoré som si požičala. Našla som Majkyho sedieť vysoko na tribúne a čosi horlivo písal do telefónu. Vydala som sa teda hore k nemu po tých strmých schodoch, no výhľad na plochu stál za to. Už som bola skoro pri Majkovi, keď si ma všimol a telefón odložil. Sedeli sme tam ešte asi pol hodinu a rozprávali sa o blbostiach.

Začala mi byť už poriadna zima a Majky si to všimol. Navrhol mi, že by sme mohli ísť počkať Adama do kaviarne ktorá je hneď pred štadiónom. Súhlasila som a tak sme sa pobrali do kaviarne. Hoc som nechápala, prečo máme čakať na Adama, no nevadí.

Keď sa konečne Adam zjavil vo dverách kaviarne, myslela som, že sa mi sníva ... Nebol totiž sám. Prišiel s ním aj Filip. Aký Filip ? No predsa ten Filip Mešár, ktorého už tajne sledujem pár mesiacov. Je to vážne pekný chalan, no nechápala som, čo tu robí. A ako to, že pozná Adama ? A Majkyho? Sníva sa mi ? Oni sa vážne poznajú ?

Neverila som vlastným očiam keď chalani zastali pri našom stole. Filip sa zvítal s Majkym. Vyzeralo to, akoby boli starý kamoši. Nechápem. Všetko šlo fajn, až kým sa Filip neotočil na mňa a nevystrel ruku. Chcel sa zoznámiť, keďže naši kamoši to mali hlboko v páke. Očervenela som, pretože s neverila tomu, čo sa práve deje.

"Klára, teší ma ." Podala som mu nakoniec ruku a chalani si objednali. Oh môj bože. Prečo mi toto robíš ?! Veď on je dokonalý!!!

Rozprávali sme sa tam ešte dosť dlho. Sem tam padol nejaký ten vtip alebo podpichovanie a dokonca som sa o chalanoch dozvedela zaujímavé veci. Asi okolo pol 7 mi zazvonil telefón. Volala mi mamina, vraj majú pre mňa malé prekvapenie, aby som prišla skôr domov.

Oznámila som túto skutočnosť chalanom a tí sa odrazu len zdvihli, zaplatili a ani neviem ako a sedeli sme v aute. Rozlúčili sme sa a pobrali sa domov. Adam išiel na svojej audinke a Filipa sme vzali my, vraj to máme po ceste.

Po asi 10 minútach sme boli pri Filipovom dome. Pri bráne ho už nedočkavo čakala asi jeho mladšia sestra.
"Hahahhh, tá mala opica má musí vždy čakať pri bráne." Vyšlo odrazu z Filipa.
"To je tvoja... ?"
"Moja mala sestra Issabell. Chceš sa zoznámiť? Určite bude rada, že konečne uvidí nejaké dievča a nie len mojich spoluhráčov. Možno z vás budú kamošky! Čo ty na to?" Rozprával to s takým nadšením, že som nemohla odmietnuť.

Kým Majky vyberal Filiovi veci z kufra, Filip má šiel predstaviť Isse. Je nádherná. Veľmi sa podobajú a dokonca by som s istotou mohla povedať, že majú rovnaké gestá a mimiku. Issa sa ma najprv dosť hanbila, no našla som v batohu nejaké cukríky, ktoré som si plánovala zjesť sama, no bola taká chutná, že som si ju musela podplatiť. Veď viete... Nikdy nie je na škodu byť kamaráta s mladšou sestrou hokejistu. ;)