Irresistible - Dokonalí

Kapitola dvadsaťtri - Cudzinec

** slightly UNEDITED**

Po dňoch tréningu s Ryanom som mala konečne namierené na internát, kde ma už očakávala Vanessa.

Ja som mohla však premýšľať len nad niektorými vecami – (a bohužiaľ) k nim nepatrila Vans.

Harry sa mi vyhýbal od malého pokecu v kancelárií. Už sa ani jediný krát neprišiel pozrieť na to, ako s Ryanom nacvičujem. Už so mnou ani nejedol a ja som sa bála toho, či vôbec za tie posledné dni mal jedlo v ústach. Zakaždým, keď som prišla k nemu do izby, nebol tam. A dole ku kancelárií som nemala prístup. Pred jeho dverami boli bodyguardi, ktorí: ‚Nemali povolenie ma tam pustiť,‘ takže som bola nahratá. V prípade že tam nestáli, tam nebol. Bála som sa o neho, pretože mi Ryan povedal, že sa chodí pýtať na mňa ku svojim známym – ale to bol iba zriedka dôvod, prečo nebol u seba v izbe a vôbec tam nespal. Moje zvyšky zdravého rozumu mi našepkávali, že sa mi vyhýbal aj vtedy, keď poslal Ryana, aby mi odkázal, že ak chceme ísť do klubu s Vans, jediná možnosť je ísť do toho jeho.

A nad tým som tiež neprestávala myslieť. Ten klub ma naháňal v každej čiernej myšlienke. Stále som myslela na to, ako mi povedal Harry, že sa nemám do toho pliesť, pretože každá žena, ktorá tam zarába ako prostitútka má na to dôvod. Chcela som nesmierne vedieť aký. Ani Ryan so mnou o tom nechcel rozprávať, len prisvedčil, že Harry sa k nim správa až moc dobre. Pokiaľ sa niektorej z nich niečo stane, pretože si ju nejaký žiarlivý priateľ alebo posadnutý obdivovateľ podal, Harryho muži si na oplátku podajú jeho.

Nenávidela som pocit, že Harry obchoduje aj so ženami, aj keď ma upokojilo, že nie proti ich vôli, a že sa k nim nespráva ako k odpadu.

Výsledok bol  nerozhodný. Nemohla som sa s ním teda o tom hádať, aj keby som ho videla. A pocit toho, že pôjdem do jeho klubu aj po tom všetkom čo o ňom viem, čo sa v ňom odohráva, mi spôsobuje zimomriavky.

Lottie so mnou komunikovala asi tak, že za každým mojim tréningom prišla za mnou a zaviedla ma do Sekundárky, ako to oni volali. Sekundárna ochrana bezpečnostného systému. Alebo nejako tak. Niekedy mi pomáhala aj s tréningom, takže som iba žasla, keď mi ukazovala, ako môžem využiť to, že som žena. Že som menšia, rýchlejšia, ohybnejšia. No v tom, čo robila s počítačmi bola ešte o stokrát lepšia. Niekedy som iba nemá stála a pozerala s akou ľahkosťou nabúrala niečí systém, alebo podobné hackerské veci. Ona bola v tomto ako doma. S jej bratom som sa stretla asi ešte dvakrát, no zopakovať by som si to nechcela. Prepichoval ma pohľadom, akoby čakal na niečo, na nejakú chybnú vec čo spravím, aby ma mohol zlikvidovať. Bolo to strašidelné, ale podľa nej tak vždy reaguje na cudzincov. Vraj je len obozretný. Ale podľa toho ako som ju poznala za ten krátky čas, mi niečo skrývala. Určite mal Louis aj iný dôvod prečo ma nemať rád, a ako niekto, kto rád pchá nos do cudzích vecí, aj to som chcela zistiť.

Každopádne som jej len mohla závidieť a nie len v tom, aká bola šikovná - narozdiel odo mňa – ale bola tu ešte jedna vec. Už som vedela, že sa jej Liam páči. Ale všimla som si aj to, že aj Liamovi Lottie. To som jej závidela asi najviac: nejaká časť vo mne túžila po Harrym, ale nikdy ju nemohla dostať kvôli tomu, že Harry je Harry. A Harry ma nemá rád. Presne tak, ako by som aj ja jeho mala.

Jeho slová mi neustále hrávali v mysli. Si mnou posadnutá odkedy si ma videla, to bol dôvod, prečo si mi ponúkla rolu priateľky, nič viac a nič menej. Štvalo ma, že jeho slová mali váhu. Že boli pravdivé. A aj keď jedna moja časť ho nenávidela a chcela nenávidieť... Nemohla som na neho myslieť a báť sa o jeho život.

„Fajn, už tu trčím pol hodiny. Môžem ísť?“ Zakričala spoza dverí Lottie a ja som na ňu zakričala nech vojde. Otvorila kúpeľňové dvere a pokrútila nado mnou hlavou. „Akoto, že ešte nie si oblečená?!“ Zahriakla ma naoko pohoršene, ale ja som vedela, že ma iba hravo podpichuje.