Irresistible - Dokonalí

Kapitola dvadsať štyri - Craps

PART ONE

Vykročil som k dverám, keď zrazu vbehol dnu Ryan. „Bol som teraz s Bradom a niekto mu nahlásil, že sa videl vkradnúť niekoho sem. A sú ozbrojení,“ vydýchol.

„Una,“ zašepkal som a vybehol z miestnosti. „Nech ich, kurva, dostanú! Zvolaj niekoho z podzemia, nech prehľadajú každý centimeter klubu, ale aby nevyvolali paniku. Lottie, choď pre Jamesa a povedz mu, nech vezme auto a zaparkuje ho k zadnému východu. O chvíľku sa tam stretneme.“ Kričal som na nich rozkazy, keď som bežal dole schodmi a s Lottie sme spolu vybehli z dverí. Ona sa ponáhľala k boxom pre Jamesa a ja som sa vybral k tanečnému parketu. Predieral som sa ľuďmi, a snažil sa nájsť Unu, no nikde som nevidel náznak jej tváre. Kvôli šeru a veľkej mase ľudí som nemohol ani spoznať jej tmavé vlasy, ktoré tu akosi zapadali a ničím nevynikali, teda aspoň pre ostatných.

Odstrčil som nejakého chlapíka z cesty, ale ten ma sotil naspäť. Bol som naštvaný, a zdržiaval ma, takže keď ma sotil druhýkrát, jeho tvár sa stretla s mojou päsťou. Chlapík sa zapotácal a zmizol v dave, no ja som nemal čas, pokračoval som k stredu parketu, kde sa predtým nachádzala Una.

Niekto do mňa strčil znova a už som mal prichystanú päsť, keď som zistil, že do mňa narazilo opité dievča s dlhými hnedými vlasmi, ktoré sa v tejto tme zdali takmer úplne čierne, výnimkou boli iba svietiace bledé pramene melíru. So smiechom sa otočila a zažmúrila na mňa. „Hej, Una, tvoj frajer je tu!“ Zakričala a ja som okamžite spoznal Vanessu. Nie žeby som mal možnosť sa s ňou predtým oficiálne zoznámiť, no teraz sa mi to nezdalo ako najideálnejšie riešenie.

Hneď vedľa stála Una a prepichovala ma pohľadom, ktorý by pre mňa znamenal okamžitú smrť, kebyže pohľad dokáže zabíjať. „Harry, milé že si sa po čase ukázal,“ neodpustila si a ja som sa v duchu preklínal za každý moment, čo som sa od nej držal ďaleko, pretože som zmeškal drahocenné chvíle, ktoré som mohol stráviť s ňou. A tých už veľa nebude. Tá myšlienka ma bodla u srdca ako kôl, a ja som nevedel prečo.

„Una,“ natiahol som k nej ruku, no ona sa odo mňa odtiahla. Nemal som na výber, takže som ju proti jej vôli k sebe pritlačil a náhlivo jej zašepkal do ucha: „Sú tu muži, ktorí ťa pravdepodobne chcú zabiť.“

Nemal som priestor na veľké vysvetľovanie, a aj keď som presne nevedel, či tu sú kvôli nej, nemohol som riskovať a vedel som, že toto ju prinúti ísť, aj keby bola na mňa akokoľvek naštvaná. Už možno iba kvôli tomu, že tu je aj jej kamoška.

Stuhla na mieste. Fajn, možno to nebola vhodná chvíľa, ako som už spomínal, no nemohol som si pomôcť. Až moc prisilno som vnímal jej blízkosť. Jej vôňa ma šteklila v nose a mne to pripomenulo čerstvé citrusy a vôňu pomarančovej kôry. Plus nepopierateľná vôňa jej vlastnej pokožky, ktorá nemala široko-ďaleko vhodné slová na popis, pretože to bola tá najkrajšia vôňa, ktorú som mal kedy možnosť ovoňať a nič sa jej nepodobalo. Kebyže sa tak dala strčiť jej vôňa do fľaštičky a predávať ju ako parfum, kúpil by som si celý kartón, nastriekal ním vankúš a už nikdy nevyliezol z postele.

Keď sme teraz pri tej posteli, tam by som ju veľmi rád dostal, napadla ma hriešna myšlienka, čo všetko by som s ňou mohol robiť, čo všetko jej ukázať...

Zhlboka som sa nadýchol a prehltol svoju túžbu. Nie je na to čas, pripomenul som si.

„Musíme ísť,“ zašepkal som jej znova do ucha a ona rýchlo prikývla. Vzal som ju za ruku a pretláčal sa davom. Rýchlo som sa obzrel a zistil, že ona za sebou ťahá Vanessu, ktorá sa mierne vzpierala. Znova som sa obrátil dopredu a zorné pole mi zatarasil ten chlapík, čo ma otravoval aj predtým.