Nigra Corvus

1. Kapitola-Lúpež

„Kieran, počuješ ma?" Povedal ticho do malého bezdrôtového slúchadla, ktoré mal na pravom uchu nenápadne zakvačené. Biele dlhšie vlasy lemujúc mu krásnu tvár prirodzene zahaľovali aj pripevnené zariadenie.

„Áno Bestie, už si tam?" Ozval sa mužský hlas v zariadení, očividne patriaci oslovenému.

„Áno. Práve som vošiel." Odpovedal ticho. Pomalými krokmi sa dostával cez veľkú halu. Jeho chôdza bola ladná, nenútená. Ruky mal vo vreckách svojho saka. Svojimi výrazne modrými prenikavými očami prechádzal po celej miestnosti, v ktorej sa práve nachádzal. Zvonku nevyzerala byť tak veľká ako v skutočnosti bola. Všetko v nej pôsobilo formálne, elegantne a jednoducho no zároveň luxusne.

„Okej. Čakáme na tvoje inštrukcie." Povedal muž na druhej strane. Chvíľu ostalo ticho pri tom ako muž v budove skenoval ľudí, dával si pozor aby jeho obzeranie miesta a skúmanie osôb nepôsobilo nápadne. Nikto predsa nestál o problémy a na druhú stranu nebolo to prvý krát čo niečo podobné robil. Ostatne to bola jeho práca a nesťažoval si. Ani nebolo na čo, vyhovovalo mu to. Silné stránky jeho povahy boli v tejto práci dobre využiteľné a bavilo ho to. Skončil svoj očný prieskum a začal podávať hlásenie.

„Trinásť zamestnancov, traja ochrankári, jeden pri vchode, druhý blízko pokladni a tretí v strede miestnosti asi tri metre odo mňa." Skonštatoval. „Deväť klientov, so mnou desať."

„Je ich tam dosť, kto by to bol povedal na tak malú banku." Poznamenal prekvapený muž v slúchadle. „Fajn ideme na to Jeff. Vypni kamery." Prikázal mladíkovi v okuliaroch, ktorý celý natešený splnil rozkaz zbesilo ťukajúc do počítača. Auto bolo dobre technicky vybavené presne na takéto akcie, ktoré mávali celkom často. Všade boli rôzne obrazovky a počítače. Hnedovlasý mladík sa s viditeľnou radosťou staral o všetky naraz. Nikto nebol tak extrémne technicky zručný ako on. Bol jediný kto sa dokázal nabúrať úplne na všetko čo bolo, čo i len trochu nejak s počítačom prepojené alebo ovládané. Preto ani teraz nebolo výnimkou, že všetky kamery v banke sa naraz vypli ani nie do minúty od zadania rozkazu. Muži vo vnútri sa chystali na svoju najdôležitejšiu úlohu tejto akcie a tou bolo vylúpenie hlavného bankového trezoru. Vzali si zbrane a na hlavy natiahli čierne kukly aby ich nikto vo vnútri nespoznal. Aj keď celé mesto vedelo kto miestne banky vykráda, nikto to skutočne neriešil. Bolo to tu až príliš skorumpované na to aby sa o to niekto naozaj zaujímal. Vedeli, že to majú na starosti miestne gangy ale nikto nevedel, ktorý to bol. Preto boli zahalený a všetci sa mohli len domnievať a hádať, ktorá skupina nebezpečných ľudí to je dnes. Vždy mali všetko pod kontrolou a vedeli, ako za sebou zahladiť stopy. Preto ich takmer nikdy nechytili, a aj keď áno, nemali dostatok dôkazov, po prípade niekoho podplatili. Boli v tom jednoducho majstri, rovnako ako v iných nelegálnych činnostiach.

„Práve vošla žena s deckom." Povedal bielovlasý muž, ktorý sa už nachádzal dnu a podával hlavné hlásenia o zmenách počtu ľudí vnútri.

„Čože? Čo robia deti v banke?" Prekvapilo jedného mladíka v dodávke.

„Vyzerá to, že prišla s matkou." Skonštatoval samozrejmú vec.

„Čo teraz? To tam nabehneme len tak, pred tým deckom?" Premýšľal nahlas Kieran.

Bielovlasý mladík, ktorý sa nachádzal vo vnútri, vyšiel von hneď po tom ako splnil svoju časť plánu. Nastarajúc sa viac o dohadovanie komplicov ani o ľudí v budove. Tváriac sa pred jedným zamestnancom, že si zabudol svoje doklady a tak sa musí pre ne vrátiť vyšiel z budovy. Poobzeral sa po ulici, zbadajúc známu čiernu dodávku. Všetko ostatné je už na nich. Nasadol do svojho luxusného, čierneho bmw. Už chcel vypadnúť a skontrolovať osobu, ktorá mu bola najdrahšia, hoci ona sama o tom nevedela. Nemohla. A tak to bolo najlepšie. Nechcel aby niekedy mala niečo spoločné s ľuďmi ako on. Vybral si naslúchadko, vypnúc ho hodil do priehradky pod rádiom. Vybral svoj telefón a vytočil najčastejšie volané číslo. Už bola jedna hodina poobede a on sa ešte neozval. To mu nebolo podobné. V tichosti počúval vyzváňanie keď sa zrazu ozval dievčenský roztržitý hlas.